Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

90. Kapitola

James mi bozk vášnivo opätoval a pritisol si ma bližšie k sebe. Takto sťastná som už dlho nebola a očividne aj on, no zrazu sa pomaly odtiahol.
"Bell, vieš ja..." zahanbene sa pozrel dole a začal sa červenať.

Čo snívam? James Sirius Potter sa červená?!

Prstami som chytila jeho bradu aby som jeho pohľad znova uprela na mňa.
"Ľúbim ťa, Bell. Už strašne dlho ti to chcem povedať ale vždy vždy vždy ma niekto vyrušil," dopovedal. Prezeral si každy kúsok mojej tváre a ani si neviete predstaviť aká šťastná som v tej chvíli bola.

"To naozaj?" Opýtala som sa, pretože aj keď som vnímala čo hovorí, bála som sa, že dobre nepočujem.

"Bell v tomto by som ti neklamal,"

"Ale ako, veď, veď si ma nenávidel,"

"Sranduješ? Ja som ťa nikdy naozaj nenávidel. Prvýkrát som si uvedomil, že ťa mam fakt a naozaj rád asi v druhum ročníku, ale keď ty si bola tak zaslepená tou nenávisťou ku mne, tak som si myslel, že nemám šancu, no tento rok som videl ako si sa ku mne začala inak správať, a vedel som, že to bola moja šanca. Začala si ma mať rada. Najprv som si myslel, že to sa mi určite iba zdá, no vždy, keď som sa objavil tak si zrazu znervóznela, pri mojich dotykoch si sa zachvela a ani nehovorím o tom, ako často si sa v mojej prítomnosti červenala, no neveril som. Merlin Aimee Bella Pattersonová, tak si mi poplietla hlavu ani si nevieš predstaviť!" Povedal a zúfalo sa chytil za vlasy. "Skoro som sa z teba zbláznil,"

"Prepáč," povedala som.

"Za čo sa ospravedlnuješ prosím ťa," posmešne sa opýtal.

"Za to, že mi to tak neskoro doplo. Aj ja ťa ľúbim James, Merlin nielen ty si sa išiel zblázniť," povedala som a srdečne som sa naňho usmiala.

Pevne ma chytil, mávol prútikom a zrazu sme sa ocitli v našej klubovni.

Odtiahla som sa od neho a zdvihla som obočie.
"Sme len piataci, odkedy sa vieš prenášať?"

"Bell, je toho veľmi veľa, čo o mne nevieš", povedal a tentokrát ma on prvý začal bozkávať.

V našej klubovni sme si lahli na gauč a potom ..........., bohužial vás sklamem ale, nič.

Len tak sme k sebe pritúlení ležali na gauči a sledovali nejakú starú komédiu na plátne ktoré James vyčaroval.

"Prečo Bell?" Opýtala som sa a pozrela som sa naňho.

"Čo?" Nehápavo sa na mňa pozrel.

"Myslím, prečo si ma začal volať Bell?" Opýtala som sa a on sa usmial.

"Bell.... ako zvonček, pretože Aimee Bella Pattersonová, moje srce bije ako kostolný zvon o dvanástej vždy, keď ťa vidím," povedal a jemne ma pobozkal.

Nevedela som čo na to povedať a tak sa moja tvár rozhodla, že sa bude červenať.

To je to najkrajšie čo mi kedy kto povedal.

"Aaaaa, tu je to červenanie o ktorom som hovoril," povedal, zasmial sa a ešte silnejšie si obmotal ruku okolo môjho pása. Ja som sa začala smiať s ním.

"Ľúbim ťa Aimee, ľúbim, ľúbim a budem to opakovať, dokým ti z toho neodpadnú uši" povedal s takým blaženým pohľadom, a musím uznať, že som ho nidky šťastnejšieho nevidela.

"Ja teba viac," povedala som.

"Ja teba, najviac," povedal a dal mi pusu na čelo.

Spokojne som zavrela oči a opäť ich otvorila. Len som sa uisťovala či to nazoaj nie je len sen.

No zrazu mi napadla jedna veľmi závažná myšlienka.

"James?" Začala som.

"Hm?"

"Napadla mi teraz taká zaujímavá myšlienka,"

"No daj,"

"Ako oznámime celej škole, že sme spolu?"

"Tak toto je asi jediná vec, na ktorú naozaj neviem odpoveď," povedal a usmial sa na mňa.

"Merlin veď dostanú infarkt," povedala som a snažila som sa predstaviť si možné scenáre, ako by to vyzeralo, keby vkročíme s Jamesom ruka v ruke do Veľkej siene, no moja myseľ bola prázdna.

"Nemyslíš si, že by sme to mali nechať  zatiaľ v tajnosti?" Opýtala som sa.

"Ja sa už nechcem skrývať Bell," povedal a hodil na mňa smutný výraz.

"Ani ja nie, ale aspoň našich priateľov pomaly na to pripraviť,"

"Ako chceš ísť na to pomaly. Normálne vkročíme do chrabromilskej klubovne a pre mňa za mňa nech všetkým padne sánka,"

"Naozaj by ti to nevadilo?"

"Toľko klebiey sa už o mne povrávalo, toto by bola tá najkrajšia," povedal. Usmiala som sa a pobozkala som ho.

"Tak dobre, zajtra to urobíme," povedala som.

"A teraz sa môžem ja niečo opýtať?"

"Jasné,"

"Stále si mi nevysvetlila, prečo vtedy, keď si mi mala upratať izbu, si odtiaľ ušla," povedal a ja som sa pri spomienke na ten moment zasmiala.

"Pravdou je, že keď sme vtedy na elixíroch voňali amortenciu, tak som tam cítila nejakú neznámu vôňu, a keď som vtedy u teba skladala tie tričká, tak som jedno omylom ovoňala a...." odmlčala som sa pretože vedel, ako to pokračo.

"Tak pre to si tak spanikárila. Merlin keby som to vedel skôr..."

"Nemal si ako, ani ja som to vtedy ešte poriadne nevedela,"

"Ako som mohol tak dlho čakať," povzdychol si a pozrel sa do stropu.

Áno stal sa zázrak, dve časti za dva dni😂😂😂 veľmi dúfam, že si si časť užili. Taká sladká, mala som pocit, že také niečo chýbalo.
Vote alebo koment poteši. Ospravedlňujem sa za gramatické chyby a dúfam, ze budete pokračovat v čítaní.

Vaša dreambooks355.