Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

20. Kapitola

To si robí srandu! To nemôže myslieť vážne. Zase! Zase! Vie moje tajomstvo...ale aké?! Mám ich viac!

Merlin musí rýpať. Fakt ho mám chuť niekedy zaškrtiť, ukameňovať, hodiť pod vlak!

Ale teraz ma táto predstava vôbec nejako neupokojuje. Skôr ma to straší.
Bojím sa predstaviť si, že by sa mu niečo také mohlo naozaj stať... ale PREČO?!

Ty hlupáčik, veľmi dobre vieš prečo!

Sklapni!

Vieš, že keď povieš mne aby som sklapla tak to vlastne hovoríš sama sebe?

Prečo musíš vždy prehovoriť v tej najhoršej chvíli?

Som tvoje svedomie, som tu aby som ti vyjasnila niekoľko vecí, a teraz ti hovorím, že ty veľmi dobre vieš, prečo to tak je!

Nie neviem a vypadni z mojej hlavy už konečne!

Mňa sa tak ľahko nezbavíš a Aimee...Haló! Niekto klope na dvere.

Aimee! "Aimee!" "Aimee si tam?" Ozvalo sa spoza dverí.

"Kto je tam?"

"Tu Dom... môžem ísť dnu?" Opýtala sa.

"Á-áno, poď!" Povedala som jej a dvere sa otvorili.

"Aimee!" Zakričala a obajala ma tak prudko, že som skoro stratila rovnováhu.

Zrazu sa Dom na mňa pozrela vražedným pohľadom. 

"Aimee Bella Pattersonová ešte raz ma takto vystrašíš a ja ti garantujem, že sa do nemocničného krídla nedostaneš." vyhrážala sa mi.

"Počúvaj Aimee dala ti McGonagalka nejaký trest?" opýtala sa napokon.

"Áno, musím byť hocikedy k službám tvojmu poondiatému bratrancovi, musím chodiť na vyšetrenie ku Alghorovi a mám mesiac nočnú službu ako vedlajšia prefktka."

"Ale veď to nemáš ako zvládnúť!" Vykríkla.

"Neboj sa, hliadku mám od 22:00 do 12:00,"

"A kedy ti ten trest začína?" 

"Až po Vianočných prázdninach,"

Chvílu sme sa ešte rozprávali ale potom odišla a ja som išla spať.

Ďalší týždeň sa nič nedialo. Cvičila som si reč ktorú poviem Rose keď ju cez prázdniny stretnem. Ale nebude to pekná reč. Ako mohla len tak odísť a nič nám nepovedať? Toto jej len tak neprejde.

S Rollym sme sa veľmi skamarátili. Je to skvelý chalan. Všetci sme si ho oblúbili iba Potter ho nenávidel viac a viac, vždy keď povedal nejaký vtip a my sme sa zasmiali v Potterovi sa zlosť zväčšovala.

O týždeň sa ide domov. Myslím že mu tie prázdniny prospejú pretože neviem ako dlho by ešte dokázal v sebe nosiť tú zlosť. Aj keď Potter nieje taký výbušný ako ja takže, maximálne by ho zbil.

Merlin! To nie! Len to nie! Ja prisahám aj na samého Dumbledora že ak to spravý tak ho zmlátim ako hladný tiger svoje žrádlo.

Možno som ho skoro raz zabila ale to bol môj záchvat nie ja.

....

Je piatok, konečne! Zajtra sa ide domov! Konečne!
Už sa neviem dočkať Cindy.

Cindy je moja muklovská najlepšia kamarátka. Pozná aj Rose, Dominique, Freda a Pottera.

Našťastie ale býva v meste a nie v tej dedinke kde my pretože už by asi dávno vedela úplne všetko o čarodejníckom svete.

Väčšinou som chodila k nej ale keď niekedy ona prišla ku nám tak chcela spoznať okolie a všetkých našich susedov.

Všetci muklovia, s ktorými som sa kamarátila predtým ako som išla do Rokfortu si myslia teraz, že som v internátnej škole.

'Cŕŕŕŕn Cŕŕŕŕn Cŕŕŕŕn'

Začal mi zvoniť budík. Rýchlo som sa postavila a najrýchlejšie ako som mohla som sa obliekla a išla sa naraňajkovať.

Napchala som do seba 2 šišky, a do vačku som si schovala jablko.

"Ale, ale, Pattersonova nám kradne." Uškrnul sa a sadol si vedľa mňa.

"Sklapni!" Vyhŕkla som. Postavila som sa a odišla som odtiaľ.

Je 7:45 vlak odchádza 8:05 chuch to stíham. Aimee nestresuj to stíhaš.

Ukludňovala som sa.

Raz sa mi stalo, že som zmeškala vlak domov. A na moje pekelné šťastie Potter tiež. Boli to moje najhoršie vianoce aké som kedy zažila.

Preto nechcem aby sa mi to ešte niekedy stalo.

Sedím vo vlaku, všetko mám so sebou, všetko mám zbalené, nič som nezabudla.

Sadla som si k oknu. Oprela som si oň hlavu a čakala zom na tú chvílku kedy vlak konečne vyrazí.

Zrazu sa mi pred očami zatmelo.

Nahmatala som ruky ktoré mi oči držali.

Ten človek asi chcel aby som uhádla kto to je pretože priblížil sa ku mne a ja som na jeho hlave nahmatala okuliare.

"Rolly." zasmiala som sa.

Dal ruky preč a ja som sa naňho otočila.

"Ako si vedela že to som ja?" Opýtal sa a sadol si oproti mne.

"Si z mojho okolia jediný s okuliarmi," mykla som plecami.

"Pravdu povediac myslel som si, že James bude mať akouliare ako jeho otec."

"On nosil okuliare od 4-och rokov ale teraz ich už nepotrebuje nosiť, Merlin odkiaľ toto všetko viem?"

"Heh, vy sa asi poznáte dlho čo?"

"Poznáme sa odkedy sme mali 9 a odvtedy mi ničí život."

"Mne sa zdáte dosť zohratí."

"Hej... zohratí asi ako Tom a Jerry," pokrútila som hlavou a pozrela som sa von oknom.

"Aimee ale ja myslím zohratí akože sa máte radi." vysvetlil a ja som sa prekvapene naňho pozrela.

"Radi?! Prosím ťa..."

"Ja to myslím vážne."

"Rolly my sa nenávidíme, on mi kazí život a neviem ako ma on berie,"

"V pohode, ja iba zisťujem." usmial sa.

Zrazu sme sa začali rozpravať o všetkom možnom. Celú cestu sme sa rozprávali, a nikdy nenastala chvíľka ticha, a aj keď, tak sme sa na seba usmiali a jeden z nás znova začal rozprávať.

Zrazu sa vlak zastavil.

"Toto je normálne?" Opýtal sa a začali sme sa obzerať či neuvidíme nejaký pohyb vonku alebo na chodbe.

"Nie, nie je, do Londýna máme prísť až o hodinu. Možno bola na trati mačka alebo tak."

Po piatich minútach to už bolo trošku podozrivé.

Začala som cítiť motýliky v bruchu. Toto sa ešte nikdy nestalo.

Otvorila som dvere z kupé a pozrela som sa na chodbu. Videla som ďalších pár hláv, ktoré boli rovnako zvedavé ako ja.

Zrazu sme všetci započuli výkrik, ktorý vyšiel z kupé vedľa nášho.

S Rollym a inými sme sa rozbehli do toho kupé a na zemi sme uvideli ležať Anabel Elwoodsovú, s Bifľomoru.

Zápästie mala krvavé. Srdce mi začalo biť veľmi rýchlo. Pozrela som sa na to zápästie a písalo sa na ňom, "Som späť".

"Merlin!" Zvrieskla som a prudko som sa odsunula od nej ďalej.