Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

64. Kapitola

"Pán Potter! Láskavo mi vysvetlite prečo ste u dobrotivého Dumbledora sotili slečnu Aimee?! Neviete ako sa má správať ku dievčatám?!" začala po mne kričať. Ako prikovaný som sa pozeral na dlážku, nedokázal som čo i len žmurknúť.

Merlin ja som fakt idiot.

"Pán Potter počúvate ma vôbec?! Toto je vážna situácia, buďte rád, že vás za toto z Rokfortu nevylúčim, premýšľala som o tom, ale keď sa vás slečna Aimee tak zastala tak som to nachala tak," dopovedala no ja som spozornel na slove Aimee.

"Ako?" Prekvapene som sa spýtal. Neverím vlastným ušiam.

"Dobre ste počul, slečna Pattersonová sa za vás prihovorila, takže jej dlžíte jedno obrovské vďaka,"

"Ale pochopte, za takéto správanie vás musím potrestať, takže v momente keď skončí trest slečny Pattersonivej začne váš trest. Tento raz vy budete musieť robiť všetko čo vám ona povie, ale nie na mesiac ale iba na tri týždne,"

"Čože?! Ale veď..."

"Žiadne ale!" Odsekla.

"Alebo chete aby som vám trest predĺžila?" Prísne sa opýtala.

"Nie," povedal som potichu a sklonil som hlavu.

"Dobre, som rada že sme si toto vyjasnili, ja mám teraz ešte veľa práce takže dovidenia," povedala a jedným mávnutím prsta zmizla.

Aimee

"Aimee!" Zakričala na mňa Rose keď som vošla do chrbromilskej klubovme.

Silno ma s Dom vyobímali.

"Ako sa cítiš?"

"Veď som vám povedala že mi nič nieje, som úplne v poriadku, iba som so buchla hlvu o stenu,"

"Hej a skoro si odpadla," zavrčala Rose.
"No veď počkaj, keď sa mi James dostane do rúk tak ho-"

"Rose naozaj, nechaj to tak, nič mi nieje, a neboj sa, James bude potrestaný ako sa patrí," povedala som a diabolsky som sa uškrnula.

"MacGonagallka mu už stihla dať trest?" Prekvapene sa spýtal Alex.

"Heh, a to nevieš aký, bude mi musieť na tri týždne robiť osobného pomocníka," povedala som a spokojne som sa oprela o gauč.

"Myslíš tak, ako si robila ty jemu?"

"Presne,"

"Tak to si veru odpiká svoj trest," povedala Rose s úsmevom.

"Už sa musím vrátiť do klubovne, nemám úlohy na zajtra,"

"Merlin čo blázniš? Veď ty by si ani nemusela ísť zajtra do školy a to už vôbec nie si robiť na zajtra úlohy,"

"Teraz si ma naozaj pobavila Rose, máš poňatia s kým sa to rozprávaš?"

"Prepáč zabudla som, najväčší šprt škole,"

Prevrátila som očami a odišla som odtiaľ.

Ako som otvorila obrazové dvere uvidela som tam pri gauči Jamesa, ako nervózne chodí hore dole po miestnosti.

Keď som vošla dnu prudko zdvihol hlavu a zastal.

"Ahoj," povedal a previnilo sa usmial.

"Ahoj," odzdraviala som.

Chvíľu sa na mňa pozeral a potom rýchlo podišiel ku mne no držal si odomňa asi metrový odstup, čo mi v tom momente vyhovovalo.

"Pozri Bell ja..." zhlbola sa nadýchol, "naozaj sa ti ospravedlňujem za že som do teba sotil, neovládol som sa, a to ma naozaj mrzí," hovoril a snažil sa vyzistiť z môjho pohľadu či som jeho ospravedlnenie prijala alebo o tom premýšľam.

Pravdupovediac, moc som sa naňho ani nehnevala, iba ma štve že si mohil tú svoju zlosť vybiť v tej chvíli na niekom alebo niečo inom, mohol si buchnúť do steny, tá tam bola vtedy najbližšie.

Jemne som prikývla a vykročila som vpred.

"To je všetko čo povieš? Bell hovor somnou! Nakrič na mňa, to je jedno, iba prosím nemlč,"

"A čo chceš aby som povedala?! Fajn, mohol si namiestoto toho by som do mňa sotil buchnúť do steny, ktorú by to tak nebolelo ako mňa! Mohol si niečo robiť a nie zbabelo zdrhnúť! A ja viem že ti to strašne ničí ego ale mohol si si priznať že naozaj žiarlíš, a všetko by sa vyriešilo. James žiarlivosť nieje niečo za čo sa treba hanbiť, vieš koľkým divčatám som závidela ja? A nebila som kvôli tomu ľudí,"

"Dobre!" Zakričal ihneď keď som dohovorila.

"Mala si pravdu, žiarlím, no ja proste nechápem čo a ňom vidíš!"

"Merlin zase toto? Už som ti raz povedala že nič na ňom nevidím, James, to je presne to isté akoby som hovorila že Fred je zlý, že sa mení po nociach na diabla, uveril by si mi?" Uprene som sa naňho pozrela no neododpovedal.

"Tak uveril?!" Zvíšila som hlas.

"Nie," povedal potichu a sadol si na gauč.

"Presne pre toto ani ja neverím že je Rolly sám od seba zlý, niečo ho musí ovládať a tie zelené svietiace oči čo mal tú moju teóriu iba potvrdzujú," povedala som a sadla som si vedľa neho.

"Dobre a čo teraz budeme robiť?  Udeme sa k nemu správať akoby sa nič nestalo? Akoby sme nič nevideli?"

"Presne, dokým nezistíme niečo viac,"

"A čo viac chceš zistiť? Stavím sa, že zajtra ráno bude mať McGonagallka príhovor vo veľkej sieni ohľadom toho obrazu, keď o tom bude hovoroť pozreme sa na Rollyho, ak sa bude tváriť previnilo tak konečne uvidiš, že nieje taký úžasný ako si o ňom všetci myslíte,"

"A ak nie, tak potom som mala pravdu v tom, že to musel robiť v tranze,"

"Alebo ak nie tak je možno len naozaj dobrý herec a vy všetci ste mu naleteli," povedala s týmito slovami odišisl do svojej izby.

Mal pravdu. Na druhý deň ráno nám začala McGonagallka hovoriť o tom čo sa stalo s obrazom. S Jamesom sme sa snažili tváriť čo najprekvapenejšie a pritom sme zrak nespustili z Rollyho.

Keď to McGonagllka povedala tváril sa rovnako prekvapene ako všetci ostatný.

"Takže sa moja teória potvrdila," pošepkala som Jamesovi do ucha.

Rose to zbadala a zvodne sa na mňa pozrela. Presne som vedela na čo myslí, no v tej chvíli mi nenapadalo nič čo som jej mohla a to povedať.

Situácia sa ale zhoršila keď sa James naklonil ku mne aby mi niečo povedal.

"A možno ani nie," pošepkal mi a hlavou jemne ukázal na Rollyho.

Pozrela som sa naňho a zbadala som ako mu oči svietia na zeleno, bolo to tak síce iba pár sekúnd no zasvietili.

Merlin ako je možné že to nikto iný nevidel.

Ustarostene som sa pozrela na Jamesa a potom na Rollyho.

Ahoooooj!! Táaaak tu je ďalšia časť! Veľmi dúfam že sa vám páčila.

Hmm, tak čo si myslíte o Rollym? Čo sa to s ním deje?

VOTE alebo KOMENT véeeľmi poteší, a dúfam že budete pokračovať v čítaní.

Vaša dreambooks355.