Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

71. Kapitola

Odtiahla ma na bok a Jamesa jemne idstrčila aby sa somnou mohla sama porozprávať. James to pochopil a išiel sa znova pozrieť na to, čo sme našli.

"Tak? Povieš mi, čo je?"

"Ja neviem Rose, cítim sa ako škrečok, ktorý sa na tom jeho otáčacom koliesku snaží niekam dostať ale vie, že to nikam nevedie, už som z tohoto unavená, viem že sa s Rollym niečo deje, ale mám ho rada Rose, a bolí ma, keď vidím, že by mohol byť zlý, keď pomyslím na to, že možno predstieral to kamarátstvo ja-....Rose ničí ma to!" povedala som a v tom momente akoby mi spadol obrovský kameň zo srdca. Merlin mala som jej to povedať už dávno.

"Aimee poď sem," povedala a silno ma objala. "Prečo si mi to nikdy nepovedala?"

"Ja-neviem, bála som sa," povedalal som smutne a to objatie som jej opätovala.

"Merlin Aimee veď vieš, že mi môžeš povedať všetko,"

"Ja viem, prepáč," zhlboka som sa nadýchla a usmiala som sa, "hneď mi je lepšie," povedala som.

"O čom sa to rozprávate?" Opýtal sa James keď za nami po chvíli prišiel.

"O ničom, dievčenské veci," povedala Rose a žmurkla na mňa.

"No, takže, čo budeme teraz robiť?" Opýtal sa James, "Ja by som išiel za Rollym a spýtal sa ho na rovinu," potom povedal a my s Rose sme sa naňho pozreli ako na blázna.

"Ja by som si išla lahnúť, pretože už som toho na dnes zažila dosť, to že si mi ty pred očami skoro zomrel ma celkom psychicky aj fyzicky vyčerpalo,"

"James fakt, na dnes už toho bolo dosť, choďte sa poriadne vyspať," prikázala Rose.

James prikývol a odišli sme do našej klubovne.

Bola som na ceste do svojej izby keď v tom ma James zastavil.

"Bell," povedal a ja som sa naňho pozrela.

"Ďakujem," povedal.

"A za čo?" Prekvapene som sa naňho pozrela.

"Za to, že si ma nenechala otráveného na zemi, aj keď viem, že by tebe, a možno aj všetkým ostatným bolo bezomňa lepšie " povedal a ja som sa usmiala.

"Napáchal by si mi-teda nám, oveľa väčšie škody mŕtvy ako keď si živý, takže som vlastne urobila sebe službu," povedala som a on sa za ten čas ku mne priblížil.

"Ja si ale myslím, že je to len iný spôsob toho, že hovoríš, že by si bezomňa nedokázala žiť," podpichoval ma.

"Áno, James odhalil si ma, nedokázala by som bez teba prežiť ani na sekundu, kto by ma ráno oblieval úplne bezdôvodne? Merlin čo by som si počala bez rannej ľadovej sprchy? Áno James máš pravdu nevydržala by som to," povedala som.

"Och, toľká irónia, Merlin Bell zase ma zabíjaš," hovoril, chitil sa za srdce a pritom začal padať na zem.
Keď dokončil svoje diavadielko tak ku mne načiahol ruku aby som mu pomohla vstať, ja som mu ju chitila no na oplátku ma on potiahol a ja som zase spadla naňho.

Obidvaja sme si sadli do tureckého sedu a opreli sme sa o stenu.

"Tak? Čo urobíme s Rollym?" Opýtal sa ma.

"Neviem, ale mám v pláne sa s ním zajtra porozpravať,"

"Čože? To ani náhodou, čo ak ti ublíži?"

"James niesom malá, viem sa o seba postarať, a nemysli si, neprídem k nemu, že: 'si chiméra či nie?'
Iba sa ho spýtam pár kľúčových otázok," povedala som a prefíkane som sa usmiala.

"Klúčových otázok hej?" Zopakoval a pokrútil hlavou.
"A kedy chceš ísť za ním?" Po chvíli ticha sa spýtal.

"Asi ešte pred vyučovaním, pred raňajkami, vstáva skoro, takže to nebude pre mňa problém,"

"Počkaj tu," povedal. Postavil sa a odbehol do svojej izby, za chvílu sa vrátil a držal niečo malé v ruke.

"Toto," začal hovoriť keď si zase sadol oproti mne "je čarovná píšťalka. Dal mi ju otec keď som bol malý, pivedal mi že leby som sa dostal do hocijakého nebezpečenstva že mám iba zapískať a on mi príde na pomoc. Chcem aby si si ju zobrala keď pôjdeš zajtra za Rollym," povedal a uprene sa mi pozrel do očí.

Ja som si opatrne zobrala tú píšťalku z jeho ruky a začala som si nu obzerať, bola vyrobená z ebenového dreva, a bolo na nej niečo vyrité 'len zapískaj'.

"Ďakujem, James, ale keď na to zapískam a príde tvoj otec tak to bude trosku zvláštne nie?" Opýtala som sa a on sa začal smiať.

"Hej, čo sa smeješ?" Urazene, ale s úsmevom na tvári som sa spýtala.

"Neboj sa, môj otec nepríde, tá píšťalka funguje tak, že, keď ju dal otec mne, tak on je ten čo ju bude počuť, keďže som ju ja teraz požičal tebe, tak ja budem ten, čo to písknutie započuje, a neboj sa, to písknutie nieje hlasné, nieje vôbec počuť, v tom je to čaro, pamätáš, ako sme mali asi šesť rokov a išli sme s Rose aj Dom do toho lesa kde bol vtedy ten požiar?"

"Jáj áno, to si pamätám, vtedy ti zhorela topánka," povedala som a začala som sa smiať.
"Ach, to bol jeden z mojich najkrajších dní v živote,"

"Haha, no jasné, vtedy si sa aj strašne čudovala tomu, ako nás mohol môj otec zachrániť tak rýchlo keďže nemal ako zistiť že sa vôbec nieco deje, snažil som sa ťa presvedčiť, že som ho privolal svojimi myšlienkami, tak to bola tá píšťalka, a ty si mi uverila, že to bola telepatia," povedal a tento raz sa on zasmial.

"Takže ty si použil takéto čary a mne si takto klamal do očí, no James Sirius Potter, to som si o tebe nemyslela," povedala som a prekrížila som si ruky na prsiach.

"No ale Aimee Bella Pattersonová ty si tiež mala vinu na tim že mi zhorela moja obľúbená topánka, to ty si na mňa skočil a začala ma pre nejaký dôvod vyzúvať. A vlastne keď nad tým teraz rozmýšlam, prečo si ma vyzula?"

"Ani sama neviem, moc si nepamätám," mykla som plecami a pozreka som sa do ohňa.

"Tak ja už idem spať," povedala som a tú píštalku som pevne zovrela v dlani, "Ešte raz, ďakujem, vážin si to," povedala som a v tom momente ma muselo ovládnuť moje šialené hormóny lebo som dala Jamesovi rýchlo pusu na líce a odišla som do izby.

Predtým ako som stihla zavrieť dvere som ho ešte kútikom oka zbadala ako tam stále stojí asi ešte v šoku z môjho nedomysleného činu, ale bola som na seba hrdá.

Ahooojte!! Tak tu je ďalšia časť.

Dúfam, že sa vám páčila.
Tak čo si myslíte o Aimeenom nedimyslenim čine?😂

Vote alebo KOMENT veľmi, veľmi poteší.

Osoravedlňujem sa za gramatické chyby a dúfam, že budete pokračovať v čítaní.

Vaša dreambooks355.