Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

67. Kapitola

Ako prvé sme sa rozhodli vyskúšať cibulu a tekvicu, teda, zistiť, či nieje upír.

James potrebné suroviny doniesol z kuchyne a dali sme sa do práce.

James sa rozhodol na Rollyho otestovať obidve suroviny naraz aby sme mali ihneď pokoj.

Na hodine dejiny mágie si James sadol k Rollymu. Ja som si sadla hneď za nimi aby som videla a počula všetko čo sa bude diať.

"Takže Rolly, pozri čo mám," povedal James a vybral z tašky tekvicu a položil ju na stôl.

"Merlin James si kompletný?" Keď to profesor Hort uvidí tak ťa nechá poškole do konca tvojho života, je alergický na tekvice," povedal Rolly.

James sa naňho prekvapene pozrel.

"Hhh, ospravedlň ma na moment," povedal James, postavil sa a rýchlo si sadol ku mne.

"Čo si o tom myslíš?" Pošepkal mi.

"Neviem, ale sú dve možnosti, buď nemôže zniesť tekvicu a vyhovára sa na Horta, alebo má Hort naozaj alergiu na tekvicu," povedala som.

Obidvaja sme sa naraz pozreli na Rollyho a uvideli sme ho ako tú tekvicu drží v ruke a nakláňa sa  nej aby ju ovoňal.

S Jamesom sme sa na seba pozreli.

"Tak už vieme odpoveď, teraz sa tam vráť a skús cesnak," pošepkala som mi.
On prikývol a vrátil sa na miesto.

Profesor Hort je mladý, 28-ročný, chlap, musím uznať že je celkom pekný iba je veľmi bledý, čo ma na ňom vie niekedy vystrašiť, viete ako, vonku sa stmieva, ja idem sama po chodbe, a zrazu v diaľke biela tvár. V určitom svetle vyzerá ako duch, ale nieje duch pretože sa vecí dotýka úplne v poriadku.

James vrátil tú tekvicu naspäť do tašky a vzápätí z nej vybral cesnak a položil ho na stôl.

Rolly sa na Jamesa pozrel ako na blázna.

"James čo všetkl skrývaš v tej taške?" Opýtal sa podozrievavo Rolly, a ja som v sebe iba dusila smiech, no neudržala som to a začala som sa smiať nahlas na celú triedu.

Všetci stíchli a pozreli sa na mňa.

"Slečna Pattersonová poviete aj nám čo je také smiešne?" Opýtal sa Hort.

"Hhh, no viete, ja som si spomenula na jeden vtip," povedala som.

"Ach tak, tak si spomínajte na tie vtipy mimo mojej hodiny prosím,"

"Dobre," povedala som potichu.

Nemohla som si pomôcť ale viete si predstaviť čo si musel Rolly o Jamesovi pomyslieť keď vytiahol z tašky oranžovú tekvicu a za tým cesnak??!! Merlin Rolly si musí myslieť, že James je zrelý na psychiatriu.

"James prečo tu je ten cesnak?" Opýtal sa Rolly a ja som zrazu spozornela.

"Čo, nebodaj ti vadí?" Opýtal sa podozrievavo James.

"Nie, práve naopak, zbožňujem cesnak, hlavne cesnakovú polievku, doma mi ju mama každý víkend zvykla variť," povedal a smutne si povzdychol.

"Takže ti neprekáža?"

"Pravdaže nie,"

"Prosím mohol by si ho ovoňať či je dobrý?" Opýtal sa James a ja s Rollym sme sa naňho vyjavene pozreli.

"Merlin James to ťa mama nenaučila že cesnak musíš rozkrájať aby si zistil či je dobrý?" Vybafla som naňho.

Potom som si uvedomila že som sa práve prezradila.

"Aimee ty nás počúvaš?" Opýtal sa podozrievavo Rolly.

"Hhh, čo? Nieee, pfff, iba som počula tú, priblblú otázku, a nevidržala som to," zahovorila som to.

"To je jedno iba to ovoňaj," prikázal mu James.

"Nie, prečo by som mal?" Protestoval Rolly.

"Ovoňaj to!" prikázal mu znova.

"Nie,"

"Rolly, prosím ovoňaj ten cesnak, ak to neurobíš tak mi s tým James bude do konca dňa píliť uši, urob to aspoň pre mňa," poprosila som ho.

"Tak dobre," povedal, zobral do rúk ten cesnak a ovoňal ho, bezproblémov.

"Ďakujem," povedala som.

"A teraz ten cenak odložte, pretože ako ho ucíti Hort tak ťa vyhodí z Rokfortu," povedal Rolly.

"Ty si toto všetko vymýšlaš alebo nám chceš naozaj povedať že má Hort alergiu na tekvicu a cesnak?" Opýtal sa James.

"Nevymýšľam si, naozaj to tak je, varoval ma predtým keď som nastúpil do Rokfortu,"

S Jamesom sme sa na nič ďalej nepýtali a už sme iba nečinne sedeli do konca hodiny.

Keď zazvonilo na prestávku s Jamesosm sme počkali kým neodídu posledný žiaci a potom som si sadla k nemu.

"Príde to aj tebe také podozrivé ako mne?" Opýtal sa ma.

"Obávam sa že hej, ale ako zistíme či to nieje iba náhoda?"

"Mám jeden nápad ale ten sa ti nebude páčiť," povedal a vytiahol z tašky svoj prútik.

"James čo robíš?" Nechápavo som sa ho spýtala.

"Len ma za toto potom prosím nezabi," povedal.

Schmatol mi ruku a priložil vrch prútika na moju dlaň.

"Kat hat!" Povedal a do mojej ruky vystrelila obrovká bolesť až som musela zakryčať.

"Profesor Hort Aimee sa poranila, potrebuje rýchlu pomoc,"

"James ja ťa zabijem," zavrčala som a strhla som sa od bolesti.

Bol to pocit ako by vám niekto vŕtal vŕtačkou do ruky a nie a nie prestať.

Hort sa na mňa vyľakane pozrel no keď uvidel tú krvavú ranu na mojej ruke tak rýchlo odvrátil zrak a zaprel sa o stôl. Začal hrozne prudko dýchať.

"Pán Potter odveďte slečnu Pattersonovú k madam Pomfreyovej. Ihneď!" Zakričal ku koncu.

James sa rýchlo postavil a pomohol mi vstať. Tá bolesť ruky bola taká obrovská, že som nevedela triezvo myslieť, ani sa pohybovať.

Pomohol my dostať sa z triedy tým, že ma podopieral aby som nespadla. No ja som zase zvrieskla od bolesti. Už mi aj tiekli slzy z očí, taká to bola hnusná bolesť.

"Bolí to, James fakt to bolí," povedala som a rozplakala som sa.

"No tak Bell, ešte chvíľu to vydrž," povedal jemným hlasom.

Síce som na cestu videla rozmazane ale vedela som, že nejdeme smerom k madam Pomfreyvovej.

"A-ale, ne-nemocničné krídlo je tadiaľ," dostala som zo seba a zdravou rukou som ukázala na opačnú stranu chodby.

"Nie, nie, nemôžeme ísť k Pomfreyke, to kúzlo, ktoré som použil vytvorí vždy tú istú ranu, ten istý tvar, vedela by, že to nebola nehoda,"

Zase som zvrieskal od bolesti.

"Už sme tu, už sme tu," povedal a posadil ma na gauč našej klubovne.

Vytiahol prútik a namieril ho na moju ruku.

"Revensa!" Povedal.

Uprene som sa pozerala na ranu a uvidela som ako všetká krv mizne  vzápätí sa tá raza zatvorila a zahojila.

Bolesť prestala.

Od úľavy som zase začala plakať a ľahla som si na gauč.

Ahoooj! Tak tu je ďalšia časť.

Veľmi dúfam že sa vám páčila.

VOTE alebo KOMENT poteší.

Ospravedlňujem sa za gramatické chyby a dúfam že budete pokračovať v čítaní.

Vaša dreambooks355.