21. Kapitola

2.6K 207 15
                                    

"Aimee si poriadku?" Vystrašene prišiel ku mne Rolly.

Pomohol mi postaviť sa.

Do kupé vzápätí prišiel profesor Slughorn.

McGonagallová ho poprosila aby bol náš dozor vo vlaku.

"U dobrotivého Dumbledora čo sa to tu stalo?" Zbadal Anabel na zemi a hneď si k nej čupol.

"Anabel, počujete ma? Anabel," prehovoril k nej.

Trošku ňou potriasol a Anabel zaklipkala očami.

"Ihneď mi povedzte, čo sa stalo," Naštvane povedal Slughorn a pozrel sa na nás.

"Pán profesor vlak sa zastavil, po asi desiatich minútach sme počuli výkrik  tak sme rýhlo prišli a uvidela som ju na zemi s krvavým zápästím." Povedala som s traslavým hlasom.

"Slečna Pattersonová vám sa tiež niečo stalo?" Opýtal sa starostlivo Slughorn.

"J-ja nie, ja som v šoku, videli ste, čo má na zápästí?" 

Slughorn sa nechápavo pozrel na zápästie. Keď zbadal tú krv skoro spadol na zem ale udržal sa.

"Som späť." prečítal nahlas.

Prudko sa na nás otočil.

"A von!" Zakričal "vsetci von z tohto kupé! Vráťte sa do svojho kupečka, zostante tam až kým neprídeme do Londýna!"

Všetci ustúpili o jeden krok vzad. Potom sa otočili a všetci upaľovali do svojho kupé.

Sadli sme si na svoje miesta a ja som sa nehybne zapozerala do zeme.

"Aimee," povedal Rolly ale ja som si ho nevšímala. Nevedela som to spracovať.

Postavil sa a prisadol si ku mne.

Zobral si ma do svojho náručia a ja som cítila takú úľavu. Objatie som veľmi potrebovala.

Snažil sa ma priviesť na iné myšlienky a podarilo sa mu to. Začali sme sa rozprávať o vtipných zážitkoch z nášeho detstva.

Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, koľko vtipných zážitkov som zažila.

Vlak sa zastavil ale tontokrát až v Londýne..

Pozrela som sa von oknom a uvidela som veľmi veľa ľudí.

Potom som sa pozrela na Rollyho.

"Ďakujem ti, za to že si ma upokojil."

"To bolo najmenej, som rád, že si v pohode." usmial sa.

Zobrali sme si batožiny a vyšli sme z vlaku.

"Tak, uvidíme sa po prázdninách?" Opýtala som sa.

"Jasné." povedal a objali sme sa.

"Ahoj!" povedala som a otočila som sa na odchod.

Odzrdavil ma a spravil to isté.

V diaľke som rozoznala hlavu svojej mamy.

Rýchlo som sa k nej rozbehla.

"Mami!" Zakričala som a objala som ju.

"Miláčik tak si mi chýbala! Poď ideme do auta, doma ťa už všetci čakajú."

Prišli sme domov a mama sa dala do vybaľovania.

"Inak, tieto vianoce nebudeme oslavovať sami." začala opatrne.

"Nie? A kto príde?"

"No, pozri-" začala a vždy keď takto začne nie je to nič dobré.

"Mami? Kto má prísť?!" Podozrievavo som sa opýtala.

Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang