Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

89. Kapitola

"Ou, nás si tu nevšímajte, my si iba ideme po koláče, za chvíľu sme preč," povedal kapitán Bystrohlavského metlobalového tímu. Roztrúsili sa po kuchynke, že ich ani nebolo vidno ale my sme vedeli, že každú chvíľku jeden z nich vyvkukne. A tak sa aj stalo.

Päť minút sme tam s Jamesom sedeli v tichosti a sledovali sme, ako jeden po druhom odchádzajú s plnými rukami koláčov iných dobrôt.

Keď odišli James sa na mňa znova pozrel. "Je toto možné, Merlin ja tomu nerozumiem, akokeby nebesá nechceli aby-" no zrazu sa odmlčal a pozrel sa na zem.

"Aby čo?" Opýtala som sa ho ani neviem ako, sama od seba, akokeby to bolo prirodzené, som ho chytila za ruku.
Zdvihol pohľad a uprene na mňa hľadel tými jeho nádhernými očami. "Ja..." začal no nachvíľku sa odmlčal.
"Ľ-" ani nestihol vysloviť prvé písmeno, keď v tom vletela do kuchynky výchrica.
Čo výchrica, TORNÁDO, odporné tsunami menom Loreta.
"Jamesík!" Vrieskala keď vošla dnu. "Jamesík kde si?!"

Spoza nej sa ozval nejaky chlapčenský hlas: "Loreta nie! Počkaj! Nie!" Kričal na ňu a v rovnakom čase obidvaja vošli dnu. Bol to Fred, ktorý mal na tváry tak neskutočné previnilý pohľad. Ani sa nečudujem, pretože keď som sa pozrela na Jamesa tak zúril.

Rýchlo som si odtiahla ruky a napila som sa tekvicového džúsu aby som vyzerala prirodzene.

"Jamesík všade som ťa hľadala!" Stále hovorila tým otrasným piskľavým hlasom.

"Čo prečo?!" Naštvane sa spýtal James.
"Vieš, potrebovala by som si precvičiť jedno kúzlo z obrany proti čiernej mágií, a chcela som tvoju pomoc keďže ti to tak ide," dopovedala a usmiala sa tými jej žltými zubami. Myslela si, že vyzerala roztomilo no nevyzerala.

"A to si potrebovala ihneď teraz?! Nemohla si počkať kým sa vrátim?" Už pomaly kričal.

"Ja som to chcela teraz, pretože chodím skoro spávať." Hodila naňho psie oči, no James teraz hypnotizoval pohľadom Freda.

"Fred, prosím ťa, na slovíčko?" Povedal James pomedzi zuby a Fred ho ako poslušný psík nasledoval.
Nevyšli von, pretože tam by ich mohla Loreta počuť, išli za mnou trošku ďalej do kuchynky, ale stále ich bolo vidno.
"Čo to má znamenať?" Zúrivo sa ho opýtal James. Mala som som šťastie, že boli akurát ďaleko, že som ich počula, no Loreta už nie.
"Prepáč naozaj, vtrhla do mojej izby ako výchor a pýtala sa na teba, nič som jej nepovedal no potom ma začala provokovať a omylom to zo mňa vyšlo,"
"Vieš čo, ja to vyriešim raz a navždy," povedal James a začal pochodovať naspäť.

"Loreta," začal veľmi hlbokým a prísnym hlasom, ktorý som už dlho nepočula.
"Chcem si vyjasniť veci raz a navždy, nepáčiš sa mi, nikdy si sa mi nepáčila a ani nebudeš, už nebudem tolerovať to tovje doliezanie za mnou, nebaví ma to, keď to nevieš pochopiť po dobrom, tak to bude po zlom. Niesom sviňa, takže ak naozaj potrebuješ pomoc s čarovaním, pomôzem ti, ale v normálnom čase a nie neskoro večer." Povedal na jeden dych a uprene jej hľadel do očí.

Loreta nevedela co má povedať. Šokovane sa naňho pozerala. Bola som prekvapená, že jej oči z jamiek nevypadli. Otvárala a zatvárala ústa, že chce niečo povedať no nič z nej nevychádzalo.

"Ale-ale Jamesík, čo-čo to hovoríš? Veď musíš cítiť tu iskru, čo je medzi nami," habkala po slovach ale už nevedela čo povedať.

"Nie, necítim, ani som nikdy necítil, jediné čo by som si prial aby bolo medzi nami je dostatočná vzdialenosť," odsekol a stále ne ňu hľadel.

S Fredom, ktorý sa za ten čas postavil vedľa mňa, sme sa na seba naraz pozreli a veľmi sme sa snažili zadržať smiech.

"Toto ti nikdy neodpustím!" Rozplakala sa a rozbehla sa preč. James si vydýchol a skĺzol na stoličku čo bola k nemu najbližšie. S Fredom sme naraz vybuchli do takého smiechu, že sa k nám po chvíli pridal aj James, a tá jeho vráska hnevu na čele pomaly zmizla.

Keď sme sa ukľdnili tak prehovoril.
"No verili by ste tomu?! Už aspoň tisíckrát som sa jej snažil naznačiť, že nemám záujem, no tá baba má namiesto mozgu škroty. Aimee prepáč, takto som to naozaj neplánoval," povedal a vážne sa pozrel na Freda, ktorý v momente zvážnel tiež.

"Naozaj prepáč," znova sa ospravedlnil, "tak ja už pôjdem, a po ceste budem odháňať hocikoho, komu by čo i len napadlo sem prísť," povedal. Potľapkal James po pleci keď prechádzal okolo a odišiel.

"To bolo naozaj..." hľadala som správne slová na opis jeho výkonu, "odvážne, čo si jej povedal," povedala som a usmiala som sa naňho. Možno som tak nevyzerala, ale vo vnútri som skákala od radosti.

"Mal som to urobiť už dávno," povedal. Vstal a znova si sadol vedľa mňa.

"Ja som si myslela, že sa ti Loreta páči," vykĺzlo zo mňa bez toho aby som rozmýšlala, čo to idem povedať.

Zrazu James zdvihol pohľad, pozrel sa na mňa a jemne pokrútil hlavou. Pomaly sa ku mne priblížil, ale stále sme boli od seba dostatočne vzdialení.

"Nie," povedal a moje srdce začalo opäť biť rýchlosťou svetla.
"Jediný človek, ktorý sa mi kedy naozaj páčil..." zastavil sa a znova mi chytil ruky. 
"Si ty," zašepkal a ja som sa tak usmiala že som musela mať kutiky úst niekde pri očiach. Motýliky v bruchu sa išli pretrhnúť a srdce moje už nevedelo, ako má hlasnejšie a rýchlejšie tĺcť.

Neverím! On to NAOZAJ POVEDAL! NAOZAJ SA TO DEJE! TOTO JE MOJA ŠANCA! AIMEE TERAZ ALEBO NIKDY!

Nevydržala som to a pobozkala som ho.

Opäť vás zdravím moji milí čítatelia. Long time no see. Ale na dobré sa čaká. Tuto je taká špeciálna kapitola. Keďže som nič na Valentína nezverejnila tak tuto máte mix Valentína s MDŽ💜 Drúfam, že sa vám čast páčila. Ospravedlňujem sa za gramatické chyby. Vote alebo koment samozrejme potešia a dúfam, že budete pokračovať v čítaní.

Vaša dreambooks355.