"Aimee, si ako malé dieťa, vylez spod toho stola." povedal posmešne Rolly.
"Ty to nechápeš, keď ma tu uvidí James tak-"
"Tak čo?! Príde sem a dá mi päsťou do tváre? Alebo sa ti začne posmievať za to, ako vyzeráš? Porozmýšlaj o tom." na chvíľku sa odmlčal a potom dodal," A mimochodom to posledné som povedal len tak, vyzeráš úžasne." Dodal a usmial sa.
Ja som sa začervenala a poďakovala som mu.
Pozrela som sa na zem a zamyslela som sa.
Má pravdu. Čo mi môže James urobiť? Nič.
"Dobre Rolly uznávam, máš pravdu, ale aj tak sa bojím...nechcem aby si myslel, teda, mysleli, že sme tu na rande. Vieš, pretože-"
"Aimee nemusíš mi nič vysvetľovať, ja to chápem. Pozri spravíme to takto, ja si dám na hlavu kapucňu čo mám na budne, aby ma chalani nespoznali a pôjdem von. Ty si tu sadni, dopi ten čaj, a potom sa zdvihni a odíď, aj keby si ťa všimol tak-" nestihol dokončiť.
"Aimee, ty sa predomnou schovávaš?" Ozval sa hlas toho dotyčného, ktorého sme spomínali spoza nášho stola.
"Čo? Nie! Iba mi spadla vreckovka," pohotovo som povedala a ako som sa snažila postaviť udrela som si hlavu o spodok stola.
"Au!" zamrnčala som.
Rýchlo som sa postavila a sadla som si.
Keď som sa pozrela pred seba Rolly tam už nebol.
Merlin kedy o stihol? Ešte teraz tam bol.
Zrazu som započula zabuchnutie dverí. Odišiel.
"Tak povieš mi čo tu robíš?" Opýtal sa ma a sadol si na miesto kde ešte pred minútou sedel Rolly.
"Pijem čaj nevidíš?" povedala som a rýchlo som si odpila.
"S dvoma slamkami?" podozrievavo sa opýtal a ja som si dala do úst obidve slamky a tak som si odpila. Vďaka Merlinovi som nič nevyliala.
"Veľa ľudí to tak robí." povedala som napokon.
"Pattersonová ty máš na sebe šaty?" pokračoval v skúmaní keď to vzdal so slamkami.
Pozrela som sa na seba a potom naspäť naňho.
Začal sa smiať.
"Čo je vtipné, sú niekde špinavé?" Vyľakane som si ich znova prezdrela a hľadala som, či tam nemám nejaký fľak.
"Nie, nie, nič s nimi nie je, iba som.... prekvapený. Nevedel som že nosíš šaty. Zatiaľ som ťa v nich videl iba slávnostne. Ty niečo oslavuješ?" Usmial sa.
"Nič neoslavujem, a ani ja som nevedela, že chodievaš do cukrární. Takže naše nevedomosti sú vzájomné." Úsmev som mu opätovala.
"S Fredom a Alexom sme sa nudili, tak sme sa rohodli prísť sem." vysvetlil mi.
"Aha, očakávala by som, že pôjdete do Troch metiel," poznamenala som a znova som si odpila.
"Nechápem," začal "vy dievčatá si myslíte, že jediné, čo my robíme je opíjanie sa a balenie dievčat. Ale chlapy sú veľmi kultivovaná rasa Aimee, my máme city a aktiež máme radi pokoj." povedal a priložil si ruku k sdcu na znak, že to myslí vážne.
"To som nevedela, hlboko sa vašej rase ospravedlňujem za naše správanie, vieš my dievčatá sme už raz také." ušknula som sa.
"Tak, James, ďakujem ti za tvoju spoločnosť, ale už je neskoro. Už musím ísť." dodala som a postavila som sa na odchod.
"Tak skoro?" Opýtal sa prekvapene a aj trošku sklamane.
"Je osem, kým sa vrátim a pripavím si všetko potrené na zajtra už bude desať. Len pretože ty chodievaš spať o jednej v noci neznamená, že aj ja taká musím byť." povedala som trošku povýšenesky a dopila som ešte posldný dúšok čaju, čo ostal v pohári. Následne som sa postavila a obliekla si budnu.
"Odprevadím ťa. V noci to tu býva nebezpečné. Pamätáš, ako to dopadlo naposledy." pripomenul mi.
"A čo Fred a Alex, necháš ich tu len tak?" ukázala som na nich ale James iba mykol plecami.
"Tí dvaja si ani nevšimnú, že som preč."
"James ja nie som malá, viem sa o seba postarať." vyhlásila so a vzápätí som začala spochybňovať svoje slová.
"Dobre, ako chceš, nebudem sa s tebou hádať, prajem šťastnú cestu." Žmurkol na mňa. Postavil sa a sadol si k chalamom. Prišlo mi však podorivé , že to tak ľahko vzdal. Nebol to jeho štýl.
Ja som prišla k pultu a chcela som zaplatiť, ale čašníčka mi povedala, že ten mladý muž čo pri mne na začiatku sedel zaplatil.
Nevedela som si pomôcť a usmiala sa. Rolly je tak milý. Ale som rada, že sme iba kamaráti.
Vyšla som von z cukrárne a namierila som si to smerom do školy.
Neviem prečo, ale mala som nepríjemný pocit, že ma niekto sleduje.
Otočila som sa, ale nikoho som nevidela, tak som pokračovala ďalej v ceste. Ako som išla ďalej ten pocit ma stále prenasledoval.
Znova som sa otočila, ale tentokrát som videla ako sa niekto rýchlo schoval za roh jedného obchodu.
Teraz som sa už, ale naozaj začala báť. Ruky sa mi začali potiť a srdce mi bilo ako zbesilé. Čo ak mal James pravdu?
Nie, nenechám to tak! Viem sa predsa postarať aj sama o seba.
Schovala som sa za najbližší roh čo som videla. Vytiahla som si prútik a v útočnej polohe som čakala na toho, kto sa objaví.
Zrazu som zbadala niečí tieň a vyskočila som spoza rohu.
"Kto si a prečo ma sleduješ?!" Namierila som mu prútik priamo do tváre.
Zdvihol ruky hore na obranu.
"Dobre, a teraz si daj pomaly dole kapucňu."
"Nie prosím." Povedal ten človek neprirodzene hrubým hlasom.
"Ihneď! Inak sa z teba stane socha!" Prikázala som mu.
"Dobre, dobre." povedal.
Pomaly si priložil ruku k hlave a dal si dole kapucňu.
"James?" vyjevene som sa naňho pozerala. To nemyslí vážne!
"Aimee, prosím prestaň na mňa mieriť tým prútikom." bolo prvé čo povedal.
"Prestanem až keď mi povieš, prečo si ma sledoval." pohrozila som mu.
"Prečo si myslíš, že som ťa sledoval?"
Trhla som prútikom a on sa mykol.
"Tak povieš mi to? Alebo cheš aby som ťa zmenila na červíka?" povedala somm prísne.
"Vieš Aimee ja...nemohol som ťa nechať ísť samú." Pomaly som sklopila prútik.
Ani som nestihla neveriť tomu čo práve povedal, keď zrazu on začal mieriť svojím prútikom na mňa. Merlin! Využil moment nepozornosti. Znovu som naletela.
"Takže ty si myslíš, že budeš na mňa mieriť? Tak to sa uvidí."
Jemne do mňa tým prútikom šťuchol a ja som stratila rovnováhu a spadla do snehu.
"Hmm, už si ani nepamätám, kedy som ťa naposledy zguľoval." povedal a pošúchal si prstami bradu na znak, že sa nad tým zamýšľa.
Zobral zo zeme sneh a sformoval ho do gule.
"Nie to neurobíš! Nie!" Zvrieskla som presne vtedy, keď ma udrela snehová guľa priamo do tváre. No nebol to James.
Pozrela som sa zaňho a uvidela som tam vysmiateho Freda s Alexom. Obidvaja držali v každej ruke jednu guľu a naraz ich hodili do Jamesa.
Zatiaľ som sa rýchlo postavila a keďže som nemala rukavice tak som prútikom sformovala guľu a hodila som ju Jamesovi priamo do tváre.
"Tak to si nemala!" Povedal James a rozbehol sa ku mne.
ESTÁS LEYENDO
Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)
Fanfic"Héj!! Vráť mi to!!" Kričala som popri naháňaní toho prekliatého Jamesa Siriusa Pottera. "Ten denník je môj! Vráť mi ho inak ťa zmením na červíka!" Kričala som naňho. Ja niesom zlý človek iba on tak provokuje že sa neviem ovládať. Ale nikdy som si n...
