Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

72. Kapitola

Ešte v posteli som si tú píšťalku obzerala, bola krásna, takú som mala chuť na ňu zapískať ale nechcela som Jamesovi tvoriť zbytočné stresy.

Položila som ju na nočný stolík vedľa seba a zaspala som.

Ráno som sa sama zobudila skoro ráno a tak som sa obliekla, zobrala píšťalku a išla som do chrabromilskej klubovne. Našťastie som vedela heslo tak to nebol problém. Vyšla som hore schodmi do chlapčenských internátov a tam som zastala pred dverami do Rollyho izby.

Práve som zdvihla ruku, že idem zaklopať na dvere keď v tom sa tie dvere otovorili a v nich Rolly.

"Aimee? Čo ty tu robíš?" Opýtal sa prekvapene a potom sa milo usmial.

"Môžem sa s tebou porozprávať?" Opýtala som sa ho.

"Jasné?" povedal a zavrel zasebou dvere.

"Merlin, keby sme spolu chodili tak by som povedal že sa chceš somnou rozísť," povedala ja som sa zasmiala.

"Tak o čom somnou chceš hovoriť?" Opýtal sa a ja som sa tak čudne zatvárila.

"Radšej by som išla niekde kde nás nebudú počuť všetci," povedala som.

"Aha, dobre tak môžeme sa porozorávat po ceste na raňajky a potom sa ísť najesť, o takejto hodine ráno tam ešte nikto nebude,"

"Tak poďme," vyšli sme z klubovne a ja som začala.

"Tak, chcela som sa ťa spýtať, či si náhodou tieto dni...no skôr týždne, nepociťoval niečo zvláštne," povedala som a rozmýšlala som či som to dobre podala.

"Aimee ak mi tu chceš dať lekciu o dospievaní tak to naozaj nieje potrebné, všetko čo potrebujem vedieť viem," povedal začal sa smiať? Ja som sa naňho vystrašene pozrela.

"Merlin nie! To nemám na mysli, myslím niečo, čo nevieš vysvetliť, niečo zvláštne,"

"No, ak si si nevšimla tak žijeme v čarodjníckom svete, tu sa naozaj nič nedá vysvetliť," zase sa zasmial.

"Rolly ale teraz to myslím vážne," povedala som a zastavila som sa.

"Dobre, dobre prepáč,"

"Fakt skús porozmyšlať nad tým, či sa ti nezačalo s tebou niečo diať,"

"Neviem si veru teraz na nič spomenúť ale nechápem prečo sa ma to pýtaš," povedal a videla som ako mu začala pumpovať tepna na krku, začal sa strašne potiť a rýchlo dýchať, akoby práve zabehol maratón.

"Rolly si v poriadku,"

"Čo? Jasne je mi fajn," povedal a v tom  mu začali svietiť oči na zeleno.

"Čo pcháš nos do niečoho do čo sa ťa netýka?!" Povedal Rolly ale oveľa hrubším hlasom a oči mu stále svietili na zeleno.

Uvidela som, že na rukách má drápy, takže predsa je chiméra.

Pomaly som načahovala ruku do svojho vačku, že vyberiem píšťalku no v tom sa stalo niečo veľmi zvláštne.

Oči mu zhasli a ako starý Rolly sa usmial a povedal.

"Prečo by som nemal byť v poraidku?"

"Rolly ty vieš, čo sa práve teraz stalo?"

"Hhh, no stále si mi neodpovedala,"

"Nie, nie, myslím práve teraz,"

"Nič...čo by sa stalo?" Povedal ale v jeho hlase bolo počuť zaváhanie.

"Rolly som to ja s kým hovoríš, povedz mi pravdu, čo si teraz cítil?"

"Teraz keď o tom hovoríš tak práve teraz som cítil akoby som upadol do mirkospánku a keď sa zobudím normálne pokračujem v živote, myslel som, že si to nikdy nikto nevšimol,"

Rozhodla som sa mu povedať pravdu. Povedala som mu všetko a on sa na mňa v soku pozeral.

"Takže ak som to dobre pochopil, ja som niečo, o čom ani neviem, že som?"

"Hh, no, áno,"

"Aimee však si zo mňa robíš srandu?"

"Veľmi rada by som, ale takú predstavivosť nemám," povedala som.

"Myslím si, že mi to bude lepšie myslieť keď sa najem, lebo som hladný, ideme už na tie raňjaky?" Rýchlo zmenil tému a ja som sa pridala.

"Jasné, dobre, poďme," prišli sme do veľkej siene a ako povedal Rolly nikto tam nebol. Ani žiadny profesor.

Sadli sme si za stôl oproti sebe a obidvaja sme si na tanier naložili  hrianky.

"Rolly prosím ťa, nevyhýbaj sa téme," povedala som mu a on sa na mňa pozrel. Jeho krásne hnedé oči boli smutné a vystrašené, ani sám nevedela čo sa s nim deje, keby som ho nepoznala tak by som mu uverila keby mi povedal, že je v pohode ale opak je pravdou.

"Ja sa jej nevyhýbam," povedal a odhrýzol si z hrianky.
"Iba, ty mi povieš niečo, čo znie, ako z nejakého tínedžerského seriálu, niesom moc schopný tomu uveriť aj keď viem, že by si si niečo také nevymyslela, pretože ti verím, tebe jedinej verím z celého Rokfortu....preto nechápem....nachápem...." začal sa nejako čudne mykať, a potom povedal, "PREČO PCHÁŠ NOS DO NIEČOHO DO ČOHO ŤA ABSOLÚTNE NIČ NIEJE!" Zavrieskal tým neprirodzene hrubým hlasom na mňa a oči mu začali svietiť na zeleno. Merlin nie!! Zase sa premieňa, ale tentoraz to bolo iné, začal sa zväčšovať, a farba jeho pleti za zacala meniť na jemne šedú ale jeho tvár zostala rovnaká, zrazu som uvidela ako namiesto nechtov mu začali rásť drápy.

"TY MALÁ ŠPINA, TAK TY TOMU NEDÁŠ POKOJ!" začal vrieskať a postavil sa na stôl. Mne začalo srdce byť asi 1000 krať za sekundu.
Pomaly som sa postsvila a začala som od neho cúvať.

"KAM SI MYSLÍŠ, ŽE IDEŠ?" Zlovestne sa zasmial a začal sa ku mne pomaly približovať.

"NEUTEČIEŠ MI!" zareval a rozbehol sa zamnou.

Ja som začala behať pozdĺž nášho stolu, ale bol mi tesne v pätách. Prešla som okolo nášho stola a zašla som za slizolinsky stôl, ja som bola na jednej strane stola a on na druhej.

Vytiahla som si z vačku píšťalku a zapískala som.

Ako povedal James, nevyšiel z nej ani hlások. Merlin počul to?
Čo budem teraz robiť jeď ma Rolly zje?!!

V tom vtrhol do veľkej siene pán James Sirius Potter. "James!" Zakričala som a ukázala som na Rollyho.

Rolly sa zrazu pozrel na Jamesa.

"TY!" zavrieskal Rolly. "TEBA UŽ MÁM V ZUBOCH VEĽMI DLHO!" zavrčal a rozbehol sa na Jamesa.

James už nemal kam utiecť, Rolly naňho išiel skočiť keď v tom zastal. Silno sa udrel do brucha a v tom od bolesti zareval.

James sa rýchlo rozbehol ku mne.

"Neurobil ti nič?" Opýtal sa ma.

"Nie. Vidíš čo sa s ním deje? Bojuje sám zo sebou, Rolly tam vo vnútri je! Musíme ho iba vyviesť zase von,"

"Asi máš pravdu, ale ako?" Opýtal sa James.

Ahooj! Tak tu je ďalšia kapitolka.
Vote alebo koment veľmi potešia.
Spravedlňujem sa za gramatické chyby, a dufam že budete pokračovať v čítaní.

Vaša dreambooks 355.