Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

52. Kapitola

Po skončení školy som stále rozmýšlala na tou Rosinou knihou. Podľa mňa to je iba nejaká čierna mágia ale nemyslím si, že by to mohlo nejako ublížiť.

Prišla som do svojej izby a odložila som si na zem tašku.

Potom som sa vydala do chlapčenskej veže. Prišla som ku Jamesovým dverám a zaklopala som.

Nikto neodpovedal a tak som len skúsila či sú dvere otvorené. Boli odomknuté. Chcela som vojsť dnu ale niekto ma zastavil.

"Takže ty takto bežne vchádaš do izieb cudzích ľudí?" Povedal a ja som sa prudko otočila.

"Čo? Hhh, ja...nie....iba som.... iba chcela skúsiť či..." nervózne som koktala.

"Pokoj, iba si ťa doberám," povedal a milo sa usmial.

Izba sa nijak nezmenila, jediná vec zmenená bola, že na Jamesovej posteli nebolo toľko vecí. Pravdaže nie, keď teraz odstránil tú trištvrtinu čo nebola jeho.

Podišla som ku posteli a začala som skladať trička, bola ale jedna vec, ktorá mi vadila.

"James prečo stojíš pri tých dverách?" Opýtala som sa nechápavo.

"Pretože nechcem aby si odtiaľto znova vybehla. Vlastne, keď nad tým rozmýšlam, prečo si vôbec odtiaľto vybehla? A ešte k tomu dvakrát?"

Vystrašene som sa naňho pozrela.

"Osobné dôvody," povedala som a pokračovala som v skladaní.

"Prečo mi to nechceš povedať?" Opýtal sa a zasmial sa.

"Pretože sú to osobné dôvody," povedala som znova ale akoby ma nepočul.

"Má to niečo spoločné s nejakou osobou?" Opýtal sa a uprene sa na mňa pozeral.

Merlin ja sa z neho zbláznim!! Jedna moja polovica mu chce povedať pravdu, ale tá druhá polovica hovorí, že je to katastrofálny nápad. A ja pravdaže súhlasím s tou druhou polovicou.

Ale zase keby som mu to povedala všetko by bolo ľahšie. Ale čo ak ku mne nič necíti? Iba by som sa strápnila a možno by sme sa prestali kamarátiť.
Ale zase ja si myslím, že možno aj ku mne niečo cíti, to všetko čo mi povedal...je to možné? Aby ma mal aj on rád?

Ani som si to neuvedomila ale ako som romýšlala som sa stále pozerala naňho.

"Bell si v pohode?" Opýtal sa ma a ja som sa spamätala.

Ihneď som sa pozrela na postel a pokračovala som v skladaní. Merlin zase som mala chuť odtiaľ odísť ale viem, že tentokrát by som sa odtiaľ tak ľahko nedostala.

"Myslíš si, že som slepý? Vidím, že ti furt niečo lieta po mysli, vždy keď si tu, vždy keď si somnou...." povedal a zrazu stíchol. Zdvihol zrak a pozrel sa na mňa.

Myslela som, že mi srdce vyskočí z hrude.

Stále sa na mňa pozeral no ja som sa neopovážila zdvihnúť zrak.

A zase jedna moja polovica kričala: Aimee toto je tvoja šanca!! Povedz mu to!!

Ale druhá polovica hovorila: Utekaj! Uteč! Čo najrýchlejšie preč!!

Súhlasila som s tou druhou polovicou. Neprichádzalo do úvahy aby som mu povedala pravdu.

Ale ako odtiaľ odídem? Stojí pred tými zatvorenými dverami ako socha, mohla by som ho odsotiť ale skôr ako by som stihla otvoriť tie dvere by ma stihol zastaviť.

Chtyla som ďalšie tričko a začala som ho skladať.

Kútikom oka som zahliadla ako sa uškrnul.