Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

77. Kapitola

"Je to jednoduché nie? Rollymu sa páči Luci, tak ich musíme dať dokopy, Rolly nieje hanblivý myslím si, že by mohol niečo také urobiť, a aby vynadal tebe to myslím, nebude problém,"

"Bell ale tá kniha povedala ešte jednu vec, že ťa Rolly chce ochrániť,"

"Tak ho opesvedčím, že nepotrebujem ochraňovanie,"

"Ty si tak naivná Bell, ty si myslíš, že nepotrebuješ aby ťa niekto chránil?"

"Nie, viem sa postarať o seba aj sama," povedala som a vypela som hruď.

"A čo keby niekto prišiel k tebe zozadu," postavil sa za mňa "dal ti ruku okolo krku," obmotal si ruku okolo môjho krku, "a začal ťa dusiť?" Opýtal sa.

"Tak by som urobila toto," povedala som a lakťom som ho buchla do brucha.

"To by šlo, ale nabudúce silnejšie," povedal a pustil ma "možno niesi až tak slabá ale vedela by si sa z tohto dostať?" Opýtal sa a s úškrnom na tvári ma podkopol a zvalil na zem tak, že ma priklincoval, kolenami mi sedel na nohách a rukami mi držal ruky nad hlvou.

"Ale no ták," zamrnčala som, "vieš, že z tohoto sa neviem dostať.

"Toľkokrát som ťa priklincoval k zemi a stále sa tomu nevieš ubrániť,"

"A čuduješ sa? Keď vážiš 75 kilogramov tak asi nemam šancu,"

Ešte chvíľu sme sa rozprávali no potom ma pustil a sadli sme si na gauč.

"Naozaj sa staneme dohadzovačmi?" Opýtala som sa a zasmiala som sa.

"Vyzerá že hej, ale tak pokiaľ viem tak aj Luciane sa Rolly páči,"

"Merlin ale ja sa nechcem nikomu montovať do vzťahov, ak sa Rollymu páči tak nech s tým niečo urobí, ja nechcem byť na vine niečomu čo môže spôsobiť úplnu pohromu,"

"Neveríš, že by sa mohli do seba zamilovať?"

"To nie, ale je toľko vecí čo by sa mohlo pokaziť, obidvaja sú z úplne iného sveta,"

"Aha ani mne nieje jedno, že sa im budem motať v živote ale tak ak chceme pomôcť Rollymu tak nemáme na výber, a čo je na tom, že sú z iných svetov? Aj my sme a už sa nehádame,"

"Asi máš pravdu, ale už je neskoro, toto bol nekonečmý večer, už idem spať, ráno budeme múdrejší," povedala som.

"Dobrú," povedal mi.

"Dobrú" zavrela som dvere vo svojej izbe.

Keď som ležala v posteli tak som začala rozmýšlať. Už ma toto nebaví, neviem čo mám robiť, nepáči sa mi kde sa s Jamesom nachádzame, nitko z nás nerobí žiadny krok, stále stojíme na mieste, a ja neviem ako dlho toto môžem vydržať, ja za ním nemôžem ísť a povedať mu čo k nemu cítim, pre Merlina veď by som sa prepadla pod zem od hanby. A čo ak on ma bere iba ako nejkú babu, čo potom? A ešte k tomu Rolly, prečo musí byť všetko tak kompikované?

Nevydržala som to a vstala som.

Neverila som, že som to chcela urobiť ale urobila som to.

Slabučko som zaklopala na Jamesove dvere.

"Áno?" Ozvalo sa zvnútra.

"Môžem vojsť?"

"Ak niesi smrťožrút tak áno," povedal a ja som sa usmiala.

Vošla som dnu a zdvihla som ruky do vzduchu na obranu. "Som to len ja, smrťožrútov som nechala pred dverami,"

Ležal v posteli a držal v ruke nejakú knihu.

Mal tam celkom upratané z čoho som bola prekvapená.

"Vítajte v mojom skromnom príbitku, ako vám môžem pomôcť?"

"Potrebujem sa s niekym porozprávať," povedala som a mne aj jemu zmizol úsmev z tváre.

"Jasné, čo sa stalo?" Opýtal sa a ukázal mi nech si idem vedľa neho sadnúť.

Sadla som si a začala som;
"Ja neviem ako dlho to ešte budem môcť zvládať, mám toľko starostí, školu, metlobal, Rollyho, merlin a s Rollym mám pocit, že za všetko som zodpovedná ja a, aj keď to tak nieje, ja už nevládzem také veľké bremeno zo sbou vláčiť a nechcem byť zodpovedná za to čo Rolly robí,"

"Ale Bell, ty niesi na to sama, máš mňa, a spolu to vyriešime,"

"Ale čo zmôžeme my dvaja?"

"Vieš čo?" Telom sa otočil ku mne a sedeli sme oproti sebe v tureckom sede, "tak to povedzme McGonagallovej. Ale vážne, už vieme, z čoho to je, prečo sa to stalo, myslím, že to zašlo až priďaleko, a ona určite bude vedieť ako ho vyliečiť, a ak nie tak to nebude náš problém, nanajhoršiom nám vynadá prečo sme jej to nepovedali skôr,"

Ani neviem ako, na tvari sa mi zjavil jemný úsmev a pocítila som jemnú úľavu.

"Podľa výrazu tvojej tváre myslím, že to je dobrý nápad, pôjdeme za ňou zajtra pred raňajkami. Môže byť?" Opýtal sa a neisto sa na mňa pozrel.

"James ty si génius," povedala som a nadšene som ho objala, keď som sa odtiahla tak som sa naňho pozrela.

"Ďakujem, naozaj, neviem či by som to dlhšie vydržala,"

"Bell to nestojí ani za reč, úprimne, aj mne to už začalo prerastať cez hlavu,"

Toto bol asi jeden z najúprimnejších rozhovorov čo som s Jamesom mala, ten typ rozhovoru o pol dvanástej večer v pyžame. Nechápem ako som to predtým nemohla vidideť. Fred mal pravdu, James je naozaj dobrý kamarát.

"Už ťa nebudem otravovať," povedala som, "Dobrú noc,"

"Dobrú,"

Na druhý deň ráno sme urobili presne to čo sme povedali.

Povedali sme to McGonagallovej, a presne ako James povedal, bola nahnevaná, že sme jej to nepovedali skôr ale uistila nás, že to vyrieši. Ešte pred vyučovaním si zavolala Rollyho do kancelárie. Pravdaže aj knihu sme jej dali.
Keď začalo vyučovanie tak sme to povedali všetkým čo sa do toho zapojili a aj oni uznali, že sme urobili dobre, že sme jej to povedali.

Teraz prišli tie ozajstné starosti, Herbológia, dejiny mágie, obrana proti čiernej mágií, a transfigurácia.
Všetky tieto predmety som flákala kvôli tomu, že som riešila Rollyho.

A teraz som musela za pár dní dobehnúť niekoľko týždňové učenie.
Našťastie som nebola jediná čo na tom tak bola, aj James, a Dom boli z toho rovnako mimo ako ja, a tak sa Rose ujala role našej učiteľky.

Uvedomila som si ako moc mi chýbali moje kamarátky, to, že som sa stala vedľajsou prefektkou všetko zmenilo. Ale s dievčatami sme sa dohodli, že to zmeníme, aj James sa dosť odlúčil od svojich kamarátov, tak vždy po vyučovaní sme obidvaja išli do chrabromilskej klubovne a trávili čas všetci spolu.

O dva dni po tom čo sme to povedali McGonagallovej tak sa Rolly vrátil.
Porozprával nám všetko čo sa stalo a čo mu robili.
Nebolo to nič hrozné. Všetci sme boli radi, že bol v poriadku.

Takto pokojne to išlo asi mesiac, až dokým sa znova nezačala objvovať chodiaca pohroma menom Loreta Lushová.

Zdraviiiiim!!! Ako sa máte? Taak tu je ďalšia Kapitola!
Veľmi dúfam že sa vám páčila. Ospravedlňujem sa, že som tak dlho nezverjnila žiadnu časť, ale školy som mala tak veľa, že mi bolo ťažké sústrediť sa na písanie.

VOTE alebO KOMENT veeeeľmi potešia.
Ospravedlňujem sa za gramatické chyby a dúfam že budete pokračovat v čítaní.

Vaša dreambooks355.