Jedno? Aké jedno? Merlin tá moja zvedavosť. Teraz nebudem môcť spávať kvôli tomu.
"A myslíš si že by si mi mohol prezradiť to tajomstvo?" Opýtala som sa ho po krátkej chvíle premýšlania.
"Keby som ti to povedal tak by to už predsa nebolo tajomstvo,"
"Álé, veď mne to môžeš povedať," prosila som ho.
"Nie, dozvieš sa to keď bude správny čas," povedal a napil sa tekvicového džúsu.
Rozpráva ako nejaký starý múdry dedko s rozprávky.
"Bell ja viem aká si zvedavá, ale nezistíš to, ja ti to nepoviem, a ak rozmýšlaš o tom že sa spýtaš Alexa alebo Freda tak kľudne, oni o tom nevedia nič,"
"Dobre, skúsim byť trpezlivá," povedala som.
Chvíľu bolo ticho no potom som ho prerušila.
"James musím povedať že toto tu, toto všetko, je úžasné, jedlo je vynikajúce, miesto je nádherné..."začala som hovoriť.
No tak už mu to konečne povedz!! HOVOR!
"Vieš James ja-" už som bola odhodlaná mu to povedať keď ma zrazu prerušil.
""Pšššt, nič nehovor," skočil mi do reči. Postavil sa a podišiel ku mne. Čupol si a chitil ma za ruku, uprene sa mi pozrel do očí a ja som mu ten pohľad s radosťou opätovala.
"Toto ešte nieje všetko, poď somnou," pomohol mi vstať zo zeme a ťahal ma za sebou, išli sme hore ďalšími schodami až kým sme sa neocitli vonku na streche.
Keďže bola všade tma tak držal v rukách sviečku ale keď sme vyšli von tak ju zhasol, a to čo som uvidela mi vyrazilo dych.
Na oblohe jasalo milióny a milióny hviezd. S úžasom som sa pozrela okolo seba.
Niečo takto nádherné som vživote nevidela.
S úžasom som sa naňho pozrela.
"James, toto je úžasné," povedala som potichu.
Aj keď bola vonku strašná zima a ja som si dole v podkroví nechala bundu, bolo mi to jedno. Ten výhľad na oblohu stál za to.
Na zemi som zrazu zbadala deku.
Rýchlo som k nej prišla a ľahla som si na ňu. Chladný vduch sa mu začal dostávať pod kožu ale James mal všetko premyslené. Z jednej starej skrinky, ktorá sa ram nachádzala vytiahol hrubú deku.
Posravil sa nadomňa a prikryl ma tou dekou tak že mi úplne zakryl hlavu.
Zasmiala som sa pretože mi presne toto isté robí môj otec a James to veľmi dobre vie pretože to odkukal od neho.
Ľahol si vedľa mňa a zakryl sa tiež.
Deka bola dosť veľká na to aby sme sa pod ňu zmestili obaja a dosť hrubá že mi vôbec nebola zima.
Na hviezdy som sa dokázala pozerať aj hodiny, ale takýto nádherný výhľad som ešte nevidela. Na ulici kde bývame je veľmi veľa pouličných lámp, a tie zabíjajú všetky hviezdy na nebi.
Ale Rokville je špeciálny, tu niesu vôbec pouličné lampy, jediné čo svieti sú obchody.
Boli vidno všetky súhvezdia na ktoré som v tej chvíli pomyslela, malý voz, veľký voz, orion, proste všetko. Pozrela som sa na stranu a uvidela som mesiac.
Bol spln. Merlin toto musí byť osud, pamätám si že deň kedy som spoznala Jamesa bol spln. Merlin na ten deň nikdy nezabudnem.
"Nad čím tak rozmýšlaš?" Opýtal sa ma.
YOU ARE READING
Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)
Fanfiction"Héj!! Vráť mi to!!" Kričala som popri naháňaní toho prekliatého Jamesa Siriusa Pottera. "Ten denník je môj! Vráť mi ho inak ťa zmením na červíka!" Kričala som naňho. Ja niesom zlý človek iba on tak provokuje že sa neviem ovládať. Ale nikdy som si n...
