Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

33. Kapitola

Už bolo neskoro večer tak som si lahla do postele. Ani sa nečudujem tomu, že som ihneď zaspala veď kto by nie po takom zážitku. Bola som veľmi rada, že budem môcť stráviť celý mesiac s Dom ale bála som sa, že mi celý mesiac nedá pokoj s tým, čo sa stalo dnes.

Ráno som sa zobudila celá zničená, mala som hroznú svalovicu ani neviem z čoho veď som nemala tréning z metlobalu.... obliekla som sa a spolčne s Dom sme sa išli naraňajkovať. Prišli sme v dobrom čase, pretože väčšinou keď prídem ráno na raňajky tak už je všetko dobré zjedené a pre mňa tam zostane iba chleba a nejaké ovocie. Sadli sme si na naše typické miesta, ale všimla som si, že miesto predomnou kde zvyčajne sedáva 'on' bolo prázdne. '

"Kde je James?" opýtala som sa Freda ktorý tam sedel.

"Aimee, cítiš sa v poriadku?" opýtal sa ma. Nechápavo som sa naňho pozrela.

"Áno prečo?" 

"No, vieš, nazvala si Jamesa James a nie Potter, a vôbec, zaujíma ťa kde je. Preto sa pýtam, či si v poriadku."

"Merlin Fred! Teraz sa nemôžem na nič čo sa týka Jamesa pýtať bez toho aby som bola v poriadku?"

"Veď nie nie, ja nič, len sa uisťujem, James sa necíti vôbec dobre bol celý bledý, a mal veľké kruhy pod očami, povedal, že na raňajky nepríde, našťastie je dnes sobota!"

Torchu ma to prekvapilo, trochu dosť! Čo sa mu asi stalo? Merlin je v poriadku? Dúfam, že neodpadol.

"Chudák," povedala Dom, "Aimee keď sa naraňajkujeme nepôjdeme ho navštíviť?" opýtala sa ma. 

Keď to povedala normálne sa mi trošku uľavilo. Merlin čo to hovorím?

"Dobre." odpvedala som a zakusla som sa do jablka.

"Ale Aimee veď prečo nie veď..-..počkať ty si povedala dobre?"

"Áno, nejaký problém?"

"Hhh nie, vôbec nie," 

Radšej som to už nekomentovala, nepotrebujem ďalšie poznámky ako sú: si v poriaku? Nebolí ťa hlava? Citíš sa dobre?

Nechápem čo s tým všetci furt majú. 

'Aimee ale porozmýšlaj and tým, nikdy si sa predtým nezaujímala o to kde je James, lepšie povedané nikdy ťa to nezaujímalo'

Aj keď nerda ale musím uznať že má pravdu. Nikdy predtým ma to nezaujímalo. Ach... ja sa v tom celom nevyznám. 

Dobre poďme na to takto. Odjakživa sa s Jamesom nemáme radi ale teraz už k nemu vôbec necítim takú nenávisť ako som cítila predtým. Už ho neberiem za neznesiteľného idiota, beriem ho skôr ako človeka, ktorého dobre poznám, a ktorý dobre pozná mňa, niekedy až moc dobre, stal sa z neho taký môj nový (neverím že to teraz naozaj poviem) kamarát. 

'A čo ak možno aj viac ako kamarát?'

Ale žeby to bola pravda? Že by sa naozaj stal z neho viac ako kamarát? Tá vôňa ktorú som cítila v amortencií...nie, to nemohol byť on, či? Zvláštne je, že si tú vôňu stále pamätám.

"Zem volá Aimee, haló je tu Aimee? Haló??" zrazu som sa strhla z myšlienok pozrela som na okolo seba.

"Čo? Čo sa deje?" rozrušene som sa na nich zažmurkala.

"No to by sme sa skôr my mali opýtať teba, už asi päť minút tu s Dom hovoríme tvoje meno a ty akoby si upadla do tvrdého spánku ale s otvorenými očami, nad čím si tak hlboko rozmýšľala?"