Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

12. Kapitola

Aimee

Teraz keď nad tým rozmýšľam tak už bolo načase kedy sa buď mne alebo Potterovi niečo stalo, buď on si rozbil alebo zlomil nejakú končatinu alebo ja, ale teraz prekonal rekord.

Skoro ma zabil.

Wow!

Kto by to povedal.

Tak ďaleko ešte nezašiel ale všetko je možné.

Ale musím pravdu povedať prekvapilo ma ako sa staral.

No ja by som asi robila to isté keby mal niekto kvoli mne skoro zomrieť.

Je dobré vedieť, že má city a svedomie.

Aimee ale ty dobre vieš, že má city a to nehovorím o tých tvojich....

SKLAPNI!!

Povedala som svojmu vnútornému hlasu.

Teraz ma môžeš umlčiavať ale vieš, že to dlhšie nepôjde.

Pôjde a nieje to pravda!

To si hovor koľko chceš ale nie len ja viem, že nevieš klamať...

Och!! Nenávidím svoj vnútorný hlas!!

Aimee Bella Pattersonová vieš, že mám pravdu...

Nie a nie a nie!! Tento raz nemáš a choď preč chcem sa vyspať!

Na druhý deň ráno mi smadam Pomfreyová dovolila vratiť sa do svojej izby.

Vošla som dnu a potichu som prešla do svojej izby aby Potter nezaregistroval mojú prítomnosť.

Otvorila som dvere a čo nevidím.

Potter leží v plnej kráse na mojej posteli a ešte k tomu bez trička.

Stála som asi 1 minútu nehybne v strede mojej izby a neveriacky som sa pozerala naňho, ale nebudem vám klamať, pozrela som sa aj na jeho vyšportované telo keď v tom sa ozval môj vnútorný hlas.

Och, čo som ti hovorila.

Neviem o čom hovoríš.

Ale vieš.

Nie neviem!

Pozrela som sa okolo seba a zavrela som otvorené dvere.

Prišla som bližšie k nemu.

Ako ho zobudím? Ale keď on je taký zlatý s tými strapatymi vlasmi a bez toho trička...

AIMEE SPAMÄTAJ SA!!! VEĎ TO JE POTTER!!

Zrazu prudko otvoril oči.

Ja som od prekvapenie odskočila.

"Už ma dlho pozoruješ?" spýtal sa a pošuchal si oči.

"Prečo si myslíš že som ťa pozorovala?"

"Cítil som niečí pohľad na sebe už hodnú chvíľu a keďže ty si jediná v tejto miestnosti..."

"Smiem vedieť prečo si spal v mojej izbe?"

Posadil sa.

"No-ja-hhh... ja ani neviem proste som sem potreboval prísť. Prepáč za ten včerajšok, chcel som sa ti len pomstiť vôbec mi nenapadlo.... to s tou astmou, Merlin ja som fakt idiot!" Povedal a zaboril si hlavu do dlaní.

Prisalda som si knemu.

"To je v pohode, veď som v poriadku, nič sa našťastie nestalo, pozri sa na to takto, možno si ma skoro zabil ale keby si tak rýhlo nereagoval tak by som tu možno nebola, ty si ma zahránil, ďakujem." usmiala som sa naňho.