34. Kapitola

1.9K 153 26
                                    

Rýchlo som položila to tričko na nočný stolík a rozbehla sa odtiaľ preč.

"To nie je možné," zamrmlala som si.

"James nikdy nebol v mojej izbe to je nemo-" v tom momente som do niekoho vrazila. Bola som príliš zahľadená do zeme na to, aby som si všimla, že niekto kráčal oproti mne.

Všetky knihy, čo mal dotyčný v rukách, spadli na zem.

Ani som sa nepozrela kto to bol.

"Merlin, prepáč! Prepáč mi to, ja-" pozrela som sa hore a uvidela som Alexa.

"Aimee, musíš sa upokojiť, toto je už druhýkrát-či tretí? Čo si do mňa vrazila. Prezraď mi, kto ti tak poplietol hlavu, že nevnímaš svoje okolie?"

"Nikto mi nič nepoplietol, som úplne v poriadku, iba toho teraz mám trochu veľa," odpovedala som popri tom ako som mu pomáhala zvihnúť všetky knihy..

"Pozri Aimee, ak sa chceš niekomu vyrozprávať alebo máš hocijaké problémy, ktoré potrebuješ prediskutovať, mne sa môžeš pokojne zdôveriť. Už mám plné zuby Fredových sťažností na školu, tak by som si celkom rád vypočul niečo nové." ponúkol mi a ja som ani nevedela opísať aká vďačná som mu za to bola.

"Bežne sa ľuďom ponúkaš, ako človek, u ktorého sa môžu prísť vyplakať na rameno? " podpichla som ho a on sa zamsial.

"Ďakujem Alex," povedala som napokon.

"Pre teba hocičo," žmurkol na mňa a pokračoval v ceste.

Ja som si nemohla pomôcť len sa usmievať.

Je nejaká možnosť že by som sa Alexovi páčila?

Nie! Veď sme iba dobrí kamaráti, presne tak isto ako s Fredom.

Možnosť, že sa mu páčim, je absolútne vylúčená.

Neskôr som túto myšlienku vyhnala z hlavy a pokračovala vo svojej ceste späť do klubovne.

Potom, ako sme všetky úlohy mali hotové, sadla som si na posteľ k Dom.

"Chýba mi Rose," povedala som.

"Aj mne, ale včera večer mi od nej prišiel list, v ktorom mi napísala, že sa pokúsi presvedčiť svoju mamu, teda, tetu Hermionu, aby sa mohla vrátiť už vo februári." povedala. Dom a mne sa rozšírili oči od nadšenia. 

Bez Rose to naozaj nebolo ono. 

"To fakt? Merlin dúfam, že jej to dovolí, keď ide o učenie teta Hermiona je na to dosť prísna," poznamenala som.

"Viem, aj mne to napadlo, ale vieš aké perfektné má Rose presviedčacie metódy." pripomenula Dom a obidve sme sa zasmiali.

"Počula si o tom, že na Rokforte vytvorili novú filmovú miestnosť?" zrazu sa ma opýtala.

"Filmovú miestnosť? Akože s ozajstnými filmami?" prekvapene som na ňu hladela.

"Áno, McGonagallová sa rozhodla, že každý piatok večer sa bude môcť pozerať jeden film, ale to nie je to najlepšie, každý bude môcť pozerať svoj jeden film."

"Nechápem, to sa ako dá?"

"Čo všetko kúzla nedokážu," zasmiala sa Dom. "To znamená, že každý z nás si vyberie aký film bude chcieť pozerať a uvidí ho na veľkom plátne." vysvetlila ale nstále som nerozumela. Aj keď som bola zvedavá, keď išlo o mágiu naučila som sa nepýtať sa veľa otázok. Eventuálne sa vždy všetko vyjasní.

"Neverím, že McGonagallka prijala na školu niečo tak muklovské," povedala som a Dom sa zasmiala.

 "Iba škoda, že ešte nie je piatok." dodala a smutne sme sa zahadeli na zem.


Na druhý deň sme mali prvú hodinu elixíry.

Bola som sama, keďže James bol chorý.

Na moje prekvapenie nám profesor povedal: "Dnes si výnimočne môžete zvoliť partnerov podľa vlastného výberu. Pán Dumini vám rozdá vaše úlohy a na všetko budete mať dve hodiny, váš projekt začína..." pozrel sa na hodinky "teraz!" zakričal.

Snažila som sa prepchať k Dom, ale k nej si už sadla jedna naša spolužiačka. Vyzeralo to tak, že všetci už majú dvojicu okrem jedného človeka.

"Rolly!" zakričala som na neho a on sa otočil mojim smerom.

Som rada, že je to Rolly, neviem si predstaviť pracovať s niekým iným z našej triedy, ako napríklad s Melaniou Zabiniovou. Ona je hotová pohroma. Nikdy nič nedokáže, buď jej niečo vybuchne pred tvárou alebo dostane najhoršiu možnú známku za správanie.

"Aimee, mám pre teba jeden návrh." začal Rolly.

"Počúvam," povedala som mu.

"Aj ja počúvam," ozval sa spoza nás hlas pána profesora. "No tak, pán Dumini, aký je váš návrh?"

"No..hhhh.... viete... napadlo mi, že...že by sme si mali prečítať zadanie, aby sme sa náhodou nepomýlili," zahovoril to Rolly.

"Ách, pán Dumini, veľmi múdro rozmýšľate, ale v tejto chvíli už od vás žiadne múdre návrhy počuť nechcem, rozumeli ste?" pohrozil mu Slughorn.

"Áno." povedal potichu.

"A vy, slečna Pattersonová?" nalepil na mňa svoj prenikavý pohľad.

"Áno," odpovedala som.

"Dobre, môžete pokračovať v čítaní," povedal a odišiel sekírovať inú dvojicu, ktorá nerobla to čo mala.

"Merlin, to bolo o chlp!" povedala som, "tak aký je teda tvoj návrh?" opýtala som sa ho.

"Či by si išla somnou na čaj do cukrárne v Rokville?" povedal vyrovnane a pomerne sebavedomo. Samozrejme moje 'ja' začalo panikáriť.

Prekvapene som sa naňho pozrela.

'Aimee, zamysli sa, Rolly je celkom pekný chalan a je aj veľmi milý, tak na čo čakáš? Povedz mu áno!'

"Je to ako....rande?" opýtala som sa opatrne.

"Možno...trochu...áno,"povedal napokon a začínal byť nervózny keď videl, ako sa naňho pozerám.

"Áno, rada pôjdem," odpovedala som.

Všimla som si ako sa uvoľnil, keď som povedala áno.

Široko sa na mňa usmial a ja som mu úsmev opätovala.

Merlin, čo som to práve urobila? Toto určite nedopadne dobre.





Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)Место, где живут истории. Откройте их для себя