Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

83. Kapitola

Deň sa hrozne tiahol a keď skončila škola tak aj proti mojim protestom išla Rose somnou do izby aby mi pomohla sa obliecť.

"Rose ideme iba na drink nieje to rande nepreháňaj, dám si tepláky,"

"Neblázni, ako sa budeš cítiť keď tam príde vyobliekaný a ty budeš mat tepláky?"

"Nebudem sa nijak citiť lebo tak oblečený nepríde, sám mi povedal nech si oblečiem tepláky,"

"Ako chceš, ale potom mi neplač na rameno keď sa strápniš," povedala a ja som sa na ňu mrzuto pozrela.

"Dík Rose, fakt, ty si taká morálna podpora, že normalne neviem, čo by som bez teba robila," povedala som s čo najväčším sarkazmom v mojom hlase.

"No tak Aimee ja viem, že si nervózna, ale nemusíš si to vybíjať na mne,"

"Ja viem, prepáč, iba už aby bolo po tom,"

"Ale no tak, ešte máme veľa času veď su len štyri, aby si sa odreagovala môžeme si medzitým urobiť domácu úlohu z veštenia," navrhla usmiato Rose.

"Z veštenia? Si normálna? Rose prosím nebuď zase premotivovaná, na tú úlohu máme ešte dva týždne,"

"No a? Aspoň potom budeme mať čas na referát z transfigurácie, Merlin nechápem prečo chce McGonagallová aby sme písali referát o kúzle spongify, čo sa dá opísať na na zaklínadle čo mení objekty na špongiu? Kto to kedy vymyslel?!" Začala sa sťažovať.

Keď sa hocikto začne rozprávať o kúzlach a zaklínadlách tak Rose by vedela o tom hovoriť aj hodiny, ale po prvých 10 minútach to už ľudí väčšinou začne nudiť, iba nikto sa jej to nikdy neodváži povedať.

Nakoniec ma presvedčila a začali sme spolu robiť tú úlohu. Veštenie ma celkom baví, iba keby v tej triede nebolo tak dusno by to bolo lepšie, lebo v tom teple sa všetci potia a nikto profesorku potom nepočúva.

Bola som prekvapená, ale naozaj, keď sme skončili domácu úlohu bolo sedem hodín a za hodinu som už mala ísť do kuchine.

....

Nastalo tých osudových osem hodín.
Ako som išla do kuchyne tak som bola rada, že som Jamesa po ceste nestretla čo ma donútilo premýšľať nad tým, či tam už je alebo či ešte nevyrazil.

Prišla som k obrazu s ovocím a pošteklila som hrušku. Tá sa zavrtela a priechod sa otvoril.

Ako som vošla dnu tak ma omámila prenikavá vôňa. Myslím, že tú vôňu poznám ale Merlin neviem si spomenuť odkiaľ. Zavrela som oči a zhlboka som sa nadýchla. Bola to tak nádherná a sladká voňa, pripomínala mi domov.

Znova som otvorila oči a predomnou sa odnikiaľ zjavil James. Tak ma naľakal až som podskočila dozadu.

"Vítajte madam, poďte, ukážem vám váš stôl," povedal a zamieril k jedinému stolu, čo sa nachádzal v kuchyni.

Ako pravý gentleman mi vysunul stoličku a ja som si sadla.

On si sadol oproti mne a neprestával sa usmievať.

"Čo je to za vôňu?" Opýtala som sa.

"Nespoznávaš ju?"

"Je mi povedomá ale netuším odkiaľ ju poznám,"

"Mili!" Zakričal James na roztomilého škriatka, ktorý sedel na kuchynskej linke a pil čaj.

"Áno pán Potter?" Povedala piskľavým hlasom keď za nami pribehla.

"Dones prosím ťa, no....veď vieš čo," povedal a žmurkol na ňu.

"Pravdaže," povedala a usmiala sa.