57. Kapitola

1.6K 143 7
                                    

Ešte chvíľu potom sme sa s Jamesom vo vode bláznili ako malé deti no potom sme už museli ísť pretože bolo naozaj veľa hodín.

22:37

Merlin ja len dúfam že Rose a Dominique už spia pretože neviem akú výhovorku by som si na toto vymyslela.

Chcela som už vísť z toho bazéna von ale uvedomila som si že tu vlastne nieje žiadny uterák. Pozrela som sa všade naokolo a uvidela som jeden položený na lehátku, na ktorom som mala veci.

Pozrela som sa na Jamesa. Ten sa ešte stále pokojne vznášal na hladine a tak som si vymyslela plán: rýchlo vyleziem z bazéna, vysuším sa, oblečiem sa a predtým ako si ma James všimne už budem oblečená.

Myslela som si že ten plán bol výborný.
Vyliezla som z bazéna a pricupitala som k tomu lehátku.

Išla som si vziať ten uterák keď sa zrazu prudko posunul doprava.
Nechápala som čo sa stalo a tak som sa poň načiahla znova ale tentokrát sa posunul doľava.

Merlin čo sa ten uterák zbláznil?

Znova som sa poň načiahla ale on sa znova uhol. Keď sa toto zopakovalo aspoň päťkrát, započula som jemné zachichotanie sa spoza mňa.

Otočila som sa a tam stál James a potichu sa smial, keď si ma všimol tak ihneď sa pokusil zvážnieť ale nešlo mu to.

Fajn, takže môj plán zlyhal a to na plnej čiare.

"Prestaň," povedala som mu a vážne som sa naňho pozerala.

"Ale veď ja nič nerobím," povedal a zdvihol ruky do vzduchu na obranu,"

Pomaly dom sa otočila naspäť, už som sa skoro dotkla toho uteráka keď zrazu preletel okolo mňa.

James sa začal smiať  a ja som iba som iba zakričala: "Hej!"

"Daj mi ho," povedala som a načiahla som k nemu ruku.

"Prečo by som si mal skaziť taký dobrý výhľad?" Opýtal sa prefíkane sa uškrnul. Až potom som si uvedomila že tam pred ním stojím v spodnom prádle.

Merlin to bolo tak trápne. Aj keď som mala spodné prádlo cítila som sa ako nahá.

"Toto nieje vtipné, daj mi ten uterák,"

"Tak si poň príď,"

Naštvane som vykročila vpred no nevšimla som si že na zemi bola kaluža a tak som sa zošmykla. Spadla som našťastie na bucho a rukami som sa stihla pridržať takže žiadne vážne úrazy.

Pozrela som sa pred seba a tam som uvidela Jamesa ležať na zemi a válať sa od smiechu.

Smial sa ako vtedy za tým rohom iba tentokrát nebol tak červený.

"Si-si v-v-v po-po-ria-ria-dku?" Vyšlo z neho a stále sa smial ako zmyslov zbavený.

Tak to je také milé od neho. Mohla som si rozbiť hlavu a on sa tu smeje? Čo by robil keby som si zlomila ruku?!

Tackavo som sa postavila a podišla som k nemu. Chcela som mu z rúk vytrhnúť ten uterák ale on si ma všimol skôr a rýchlo sa postavil.

Urobil jeden krok vzad a zracu BÁC!

Spadol na chrbát. Konečne bol rad na mňa. Vybuchla som do takého smiechu až mi slzy začali tiecť z očí.

"To-to máš za to že si sa mi s-smial!"

Keď som sa trošku skludnila pozrela som sa naňho a on stále ležal na zemi.
Prečo sa nepostavil? Dúfam že si nezlomil chrbticu.

"Tak tebe to príde vtipné Pattersonová?" Povedal urazene. Mávol rukou a ja som zase pocítila tú slabosť v kolenách. Neudržala som sa na noháh a spadla som naňho. Merlin koľkokrát sa toto ešte v mojom živote zopakuje?!

Ležal na chrbte, opieral sa o lakte a spokojne sa usmieval.

Hlavu som mala položenú na jeho vyšportovanej hrudi a zbytok tela na jeho nohách.

Keď som sa spamätala rýchlo som sa postavila.

"Marlin James toto je šikana," povdala som a dala som si vlasy preč z tváre.

"Ale naša Bellinka je šikanovaná?" Povedal bábätkovksým hlasom.

"Aňo," povedala som takým istým hlasom, prekrížila som si ruky na prsiach a otočila som sa k nemu chrbtom.

"Ale no ták," postavil sa a podišiel ku mne..., zacítila som jeho dych na mojom ramene,"naša Bellinka sa u-ra-zi-la?" Spýtal sa takým istým hlasom.
Ja som nevedela zabrániť jmenému úšrknu, ktorý sa mi objavil na tvári.
James si ho všimol a tiež sa usmial.

"Toto je ten úsmev, ktorý mám rád," povedal. Ja som sa trošku od vzrušenia zachvela. Má rád môj úsmev?!
Zrazu som pocítila niečo na ramenách, okolo ramien mi dal ten poondtiaty uterák.

Usmiala som sa a pozrela som sa naňho. Chvíľku sme sa na seba pozerali a jeho tvár s pomaly približovala mu mne. Už som čakala že sa naše pery každú chvíľu spoja no zrazu urobil niečo nečakané.

Dal mi pusu na líce, potom prešiel okolo mňa a podišiel k lehátku.

Ja som sa tam ešte chvíľu červenala no potom som sa spamätala a dala som sa do práce.

Vysušila som sa a začala som sa obliekať, kašlala som na pančuchy a dala som si iba sukňu a tielko.

Vyšli sme von z prefektskej kúpelne a išli sme po nekonečných chodbách Rokfortu. No museli sme ísť strašne pomaly a potichu pretožr ak by nás tu našiel Filch alebo du Zloduch tak to by sme už naozaj mohli povedať Rokfortu 'astala vista'.

Zrazu mse započuli hlasné pískanie, ktoré sprevádzalo sťažovanie.

Ten hlas som spoznala. Bol to Takmer bezhlavý Nick.

"Zloduch sklapni už!" Hovoril mu Nick.

"Môžem si pískať koľko chcem, si jediný komu to vadí,"

"Možno by mi to nevadilo keby si mi nepísal priamo do ucha," povedal naštvane.

"Myslíš takto?" Zloduch sa k nemu naklonil a hlasno zapískal.

"Podám na teba sťažnosť, Dumbledore si to s tebou vybaví,"

"A ja zase poviem že narúšaš moj osobný priestor," povedal Zloduch.

"Ako ti ho môžem narúšať? Veď ziadny nemáš,"

Snažili sme sa zadržiavať smiach ale nešlo to, s Jamesom sme sa za rohom smiali ako malé deti.

"Nick počuješ to?" Opýtal sa ho zrazu  Zluduch.

"Čo?"

"Započul som nejaký chichot, niekto tu je," hovoril Zloduch a začal sa okolo seba pozerať.
Nás s Jamesom ihneď smiech prešiel. Merlin keby nás tu uvidel!

Rýchlo sme začali cúvať.

"Ále kto by tam bol," hovoril pokojne Nick.

"Choď sa tam radšej pozrieť," naliehal Zloduch a tak Nick vyrazil vrped.

Zašel za roh a tam nás uvidel. Keď nás zbadal prekvapene sa na nás pozrel, no my sme mu s Jamesom rukami a nohamy ukazovali že 'my tu niesme'.

"Je tam niekto?" Opýtal sa ho zo zadu Zloduch.

"Hhh, nie niekto, to sa ti asi iba zdalo," povedal, ešte raz si nás premerial, s jemným úzmevom na nás žmurkol a potom sa vrátil naspäť k Zloduchovi.

"Merlin to bolo o chlp," povedala som, no asi až priskoro pretože zrazu sme započuli hlasné kroky, ktoré prichádzali z konca chodby.




Ahoooj! Tak tu je ďalša časť! Veľmi dúfam že sa vám páčila.

VOTE alebo KOMENT veľmi poteší. Ospravdlňujem sa za gramatické chyby a dúfam že budete pikračovať v čítaní :)

Vaša dreambooks355.

Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt