Boy from the past (Niall Horan) I. séria

23. Chapter

Sedím s Emily v aute a zrejme máme ešte niekde namierené, snažím sa byť ticho a nezačínať žiadny rozhovor kým sa ma neopýta na niečo ona.

"Tak čo, ako bolo prvý deň v škole?" Po chvíli začala. Už som jej chcela povedať, že som stretla Noaha a že je to tam naozaj v celku super, ale potom ma moje nadšenie prešlo z koncorečnej skúšky z dejepisu a tak som len odvetila.

"Celkom to ušlo.." Aj keď by som jej toho povedala oveľa viac.

"Tvoj prvý deň v škole mi opíšeš 3 slovami, neverím, že si tam nikoho nestretla, chodia tam decká z našej štvrti a z tých bohatich rodín, určite ti musel niekto padnúť do oka .." Vtierala sa mi, myslela som si, že jej vyklopím všetko o Noahovi až tak som si spomenula na to, čo som mu povedala, že pre mňa to bude len Noah, ktorého som stretla na ulici a doviedol ma k ockovmu bytu.

"Bella je super parťáčka tak ako Sarah, Kirsten, Elsie a Cheryl .. aj pani Tomsonová je v celku ukecaná." Snažila som sa rozviť vetu do obludných rozmerov, vždy to bolo lepšie ako to pred tým.

"To je celkom dosť ľudí na jeden deň, a chalani ?" Začala vizvedať, tak ma napadla tá párty u Bredliho a to, že by som tam možno aj išla.

"Uhmm, hey a u akéhosi Bredliho má byť dnes párty .." Poznamenala som.

"Williamsa? Však tam pôjdeš? Máš niečo na seba?" Začala ma obskakovať aj keď mala dávať pozor na to čo sa deje pred volantom.

"Zajtra je škola, neviem či to dospím, možno, ešte porozmýšľam .." Odpovedám jej zatiaľ čo sa pozerám na bránu ako sa otvára, zas a znova ma víta čínska záhrada a plno neznámych stromov, medzi nimi aj veľké umelé čajovníky, ktoré pôsobia tak realisticky, že som mala chuť vyskúšať čo sú zač.

S taškou na pleciach prechádzam po chodbách až konečne vchádzam do môjho kráľovstvá, tašku hádžem na stolík z jedle a svoju myseľ úpieram na jeden cieľ, nájsť obálku od otca a papierik od Noaha.

Prehadzujem celý šuplík až nakoniec nájdem to po čom túžim. Vyberám si s čím by som mala začať ako s prvým, vyhráva to obálka od ocka. Pozorne si obzerám obálku a vidím tam moju terajšiu odresu, dopína mi, že ten list bude asi od Emily, ale pokiaľ viem ja som žiadny list nedostala .. rozbaľovať ho ani nemusím, pretože obálka, je už dávno otvorená, až potom mi to došlo, na papieriku bol napísaný dátum 16.6.2006. Obálku som kdesi hodila a pokračovala v čítani listu.

"Ahoj Billy, po dlhšom premýšľaní som prišla na to, že Allyson by som chcela mať pri sebe v Londýne, rozhodla som sa, že pôjdem na súd a budem  o ňu bojovať, Robinovi chýba sestrička a ja ako jej mama ju tiež potrebujem mať pri sebe, viem na ničom takom sme sa nedohodli ale vidieť svoje dieťa pár krát do roka to teda mne ako jej MATKE nestačí, som presvedčená o tom, že Londýn jej ponúka oveľa viac možností či na študovanie alebo vývin, Mullingard je maličký, prepáč, že ti píšem takéto veci cez listy ale som strašne zaneprázdnená. Na budúci týždeň pojdem na súd a podám žiadosť, takže behom mesiaca by ti malo prísť predvolanie, mimochodom ako už davno vieš mám rodinu s Joshom máme malú Kate a Robin ju berie ako vlastnú sestru, pochop ma chcem mať svoje deti pri sebe, Allyson mi strašne chýba a raz ma možno pochopíš, prepáč .. Emily." 

"Čožéé?" Skríkla som po prečítaní listu, Emily sa o mňa súdila? Ale veď ocko mi povedal, že sa dohodli na všetkom sami, ale potom keď sa súdila prečo som ostala s ockom? Nechápem, čo mi týmto ocko chcel naznačiť, možno to nebol jediný list, ktorý som od nej dostala, možno mi ich poslala viac, ja som ju celý ten čas odsudzovala, že ma nikdy nechcela a ona sa o mňa predsa len chcela starať, teraz ale neviem o čo som prišla, ..

Neviem si vynájsť v mojich pocitoch, nechápem sa .. 

No rozhodla som sa, že si to zatiaľ nechám pre seba, nemám čas rozoberať veci, ktore sa stali hmm, v roku 2006,.. K Emily sa pokúsim správať lepšie a čas ukáže viac, teraz potrebujem prečítať lístok od Noaha, z nadšenia, že idem čítať list som úplne zabudla kam som ho hodila, asi 5 minút som prezerala celú izbu až tak som ho našla hodený na posteli. Rýchlo som ho schmatla a snažila sa ho rozbaliť.

Po otvorení ma čakalo prekvapenie.

"Bredli Williams, London street 2187, Pondelok 21:00" 

Keď som sa nad tým však trošku viac zamyslela došlo mi, že to bude párty u Bredliho na milión percent, takže otázka je či tam pôjdem. ..

Naozaj som sa nevedela rozhodnúť, Noah je milý chalan ale predsa ho nepoznám, potom to prišlo .. znovu som po dlhšej dobe myslela na Nialla.

"Čo asi tak robí, kde je, myslí na mňa? Ani neviem v akom zmysle sme sa rozišli z letiska, ako kamaráti, priatelia?

Môj cit je k nemu stále ten istý a aj keď nás delí čím ďalej tým viac kilometrov od seba, nikdy nezapochybujem o tom čo pre mňa znamená .. "