Boy from the past (Niall Horan) I. séria

50. Chapter

“-Poď ku mne .. “ Nežne som ho pobozkala.

“-Milujem ťa.” Pritúlil sa ku mne.

“-Nedokážem bez teba žiť, už ma takto nikdy nestraš.” Šepká mi do ucha.

“-Už nikdy.” Šepkám a znovu ho zasipávam bozkami.

“- Konečne cítim tvoje nežné pery a chutnám tvoje sladké bozky.” 

..

“- Hey!! Budíček!” Otvorila som oči a zobudila sa hádam z toho najkrajšieho sna. Ostala som ako obarená, bolo to ako skutočnosť, niečo čo sa akoby stalo. Lenka na mňa len meno pozerala.

“-Žiješ?!” Máva mi rukou pred očami.

“- Nie .. teda áno!” Hovorím jej, po tom čo som sa trošku spamätala.

“- Niečo sa ti snívalo?” Zaujíma sa a preto si sadá ku mne na posteľ.

“- Bolo to nádherné ..” Opakujem dookola ako papagáj.

“- Tak už mi povedz! Čo bolo nádherné?!” Zlostí sa Lenka.

“- Môj sen, bol ako skutočnosť .. ten chlapec .” Hovorím jej.

“- Rýchlo, čo sa ti snívalo.” Je celá nedočkáva, horčivo čaká na moju odpoveď.

“- Vidíš, už si ho celý nepamätám! Sedela som niekde v záhrade pod stromom, mohla som mať no .. asi toľko rokov čo teraz. Bol pri mne chlapec, taký modrooký blonďáčik, a niečo sme si sľubovali ..”

“- Mysliš, že to boli spomienky?”

“- Prepáč Lenka, nemám ani tušenie.” Smutne odpovedám no v duchu na neho stale myslím. V srdci mi zahorel cit, ktorý som včera ešte nepoznala. Niekde tam vnútry som vedela, že mám niekoho kto ma miluje, kto ma potrebuje .. len som si nevedela vybaviť tvár ..

“Pripravená?!” Drgla do mňa počas premýšľania.

“Aj hey.” Neisto odpovedám.

“Vstala si neskoro, ale dúfam, že si sa poriadne vyspala, čaká nás ťažká skúška prírodou..” Znovu mi to pripomína.

“- Fajn, už sa neviem dočkať.” Hovorím ironicky.

“- Poď na raňajky.” Hovorí a odchádza z izby. Ostávam ležať v posteli a rozmýšľam nad mojim snom, bolo to take krásne, celkom skutočné. Znovu a znovu si opakujem v hlave scénu pod stromom.

“-Tak poď!” Počujem z vedľajšej izby.

…..

“-Pripravená? O chvíľu pôjdu na dvor k zvieratám, máme všetko?”

Iba jej prikyvujem. Beriem na plecia batoh a jednu tašku do ruky, to isté robí aj Lenka. V mojej ibe čakáme na to kedy jich uvidime na dvore, aby sme mohli víjsť zadným vchodom tak aby nás nevideli.

“Už idú, už idú!” Skríkla a rozbehli sme sa dole aby sme nestratili ani sekundu.

“Vzduch je čistý!” Otvorili sme zadné dvere pozreli sa za seba a začali utekať ako o život. Utekali sme do vtedy až kým sme si neboli dostatočne isté že sme ďaleko. Zadýchané sme zastali niekde na lúke. Šťastie, že bol dnes teplý slnečný deň, dúfam, že nás nezasttihne studená noc.Vytiahla som z batoha mapu a obidve sme ju roztiahli na tráve.

“- Ak by sme išli tým smerom.” Ukázala naspať k chalupe kde sme boli “Išli by sme k útesom, k moru. Takže musíme ísť takto rovno aj ten kompas nám to tak ukazuje.” Hovorí Lenka.

Iba prikyvujem a hovorím “áno” lebo v takýchto veciach sa vôbec nevyznám.

“Daj mi trochu vody. Som smädná z toho behania.” Vyťahuje z batohu plastovú fľašu a pozerá koľko toho vypijem.

“- Neboj sa, ostane nám ešte dosť.” Upokojujem ju.

“- Veď dobre, nič nehovorím.” Znovu dáva fľašu do batoha a pokračujeme smerom, ktorý nám udáva kompas.

Celou cestou sme sa stále o niečom rozprávali, nohy ma ani veľmi neboleli, kvôli terénu, ktorý bola až nad mieru dobrý. Pomaličky nás však začala chytať noc a tak sme museli hľadať miesto kde prespíme. Stále som však nevedela kde budeme spat, na lúke len tak zabalené v deke? 

Čo ak ma niečo zožerie? Myslela som na to najhoršie.

“A teraz tu mám jedno prekvapenie.” Povedala Lenka.

“Aké?” Pýtam sa jej.

“Toto.” Hodila na zem batoh, ktorý celý čas nosila v ruke.

“Čo to je?” Nerozumiem.

“Rozbaľ to a uvidíš.” Ani trocheu neváham a otváram batoh. Skoro ma obmyje horúčka keď zisťujem, že je to stan pre jednu osobu.

“Kde si to našla?” Pýtam sa jej.

“Raz som sa nudila a išla som na pôjd, bolo to tam. Je to síce len pre jednu osobu ale som si istá, že sa tam obidve zmestíme.” Nebudem klamať, strašne som sa tešila, že nebudem musieť spat na tráve v deke, ale v stane spolu s Lenkou.

Rozdelili sme si prácu, Lenka išla pozháňať nejaké drevo aby sme mohli založiť oheň a ja som sa musela popasovať so stavbou stanu, ale ani to mi nevadilo. Pri stavbe sa prejavili moje blond korene, ale inak som to zvládla povedala by som “- s prehľadom”.

“Konečne si tu.” Vítam ju s veľkým objatím až jej padajú kusy dreva z rúk.

“Poď, ešte mi pomôžeš, je tam toho viac.” Volá ma a ja ochotne utekám za ňou.

Neviem odkiaľ nabrala toľko dreva, ale nič som nehovorila. Hlavné bolo, že bude oheň.

Keď sme sa vrátili akurát včas sme si stihli rozpáliť oheň a po dlhom a napínavom dni sme sa konečne poriadne najedli, až tak že ma bolelo brucho. Sedeli sme pri ohni a tak si hovorím.

“Myslíš, že už zistili, že sme utiekli?”

“Určite ..” Kýve hlavou.

“Hľadajú nás?” Znovu sa pýtam.

“Netuším.” Jednohlasne odpovedá.

“Som unavená, ideme si ľahnúť?” Navrhujem.

Keď sme sa konečne obidve nasukali do stanu tak mi došlo.

“Lenka!”

“Čo je zase?” Hovorí otrávene.

“Treba mi cikať.” A Smejem sa.

“To si snaď robíš srandu, teraz?” Otáča sa ku mne.

“No.. hey. Teraz.” 

“Tak choď, ja na teba nepozerám.”

“Tam vonku sama nepôjdem.”

“Snažíš sa mi povedať že mám íst s tebou?”

“- Prosííím.” 

Nakoniec sme sa obidve zase vysukali zo stanu a boli sa vycikať. Zaspávali sme na cvrlikanie crvčkov a na maličký plamienok ohňa, preto som pre istotu ešte priložila jedno drevo. Keď som cítila, že Lenka už toho spí znovu som si spomenula na sen z minulej noci .. a pri pomyslení na neznámeho chalana som zaspala.

Budúca časť bude niečo nové, pripravila som si pre vás z pohľadu Nialla a mami Alyson. :-)