Boy from the past (Niall Horan) I. séria

53. Chapter

Allyson

Ráno bolo dosť studené, keď som sa zobudila Lenka už pri mne nebola. Ihneď som otvorila stan a našla ju pri ohni ako sa pokúša uvariť niečo v hrnci nad ohňom. Postavila si nad to niečo z dreva, čudovala som sa, že jej to nezhorelo ale každopádne som sa tešila na dobré raňajky – praženicu.

„- Dobré ráno.“ Povedala s úsmevom.

„- Aj tebe.“ Odpovedám jej, vyťahujem sa zo stanu, obehnem 5 kôl okolo  a napijem sa trochu vody.

„- Už jej toľko nepi! Nemáme jej veľa.“

„- Cestou určite narazíme na nejakú tú studničku alebo potok.“ Hovorím jej.

„- No keď myslíš, tu máš. Už je to hotové.“ Podala mi na papierovom tanieriku praženicu.

„- Tu je ešte lyžička, dúfam, že ti to bude chutiť.“ Ticho sedíme pri ohni, ktorý pomaličky vyhasína a určite každá z nás rozmýšľa o tom, čo sa deje u tých psychopatov a kedy už dorazíme do Londýna.

..

Pomaličky sme zase všetko pobalili a vybrali sa ďalej cestou, ktorú určila Lenka s kompasom.

„- Už sa tešíš domov?“ Pýtam sa jej cestou.

„- Hey, strašne! A hlavne sa teším na to, keď zistím kde som to strávila mesiac môjho života a akom zapadákove a keď chytia tých ľudí, je mi z nich zle..“ Hovorí.

„- Mne tiež.“ Odpovedám.

„- A ty? Tešíš sa domov?“ 

„- Teším sa na to, kedy si konečne spomeniem a uvidím toho chlapca z mojich snov.“ 

„- Myslíš, že je reálny?“

„- Neviem, no moje srdce si myslí, že áno. Spája ma s ním niečo, čo neviem pomenovať, lebo si to nepamätám.“

.. 

„- Už začína les, nebudeme ďaleko od Londýna, cítim to!“ 

„- Les je pri Londýne?“ Nechápala som jej rozmýšľaniu.“

„- No, zatiaľ sme chodili len po lúkach, lesy sú vždy blízko nejakého mesta alebo dediny, cítim ten vzduch a všetko.“

Začala som lapať po dychu aj ja či náhodou niečo neucítim, ale necítila som žiadnu zmenu. Potom Lenka skríkla.

„- Potok! Máme vodu.“ A Rozbehla sa smerom k nemu, ja som spravila to isté. Najprv sme si umyli tváre a ochutnali, či je voda ozaj čistá a pitná, tak sme naplnili naše fľaše, ktoré boli skoro prázdne.

„- Hovorila som ti, že určite natrafíme na nejaký potok.“ 

Z Pohľadu Nialla.

Každý deň som sa kontaktoval s jej otcom, ale nikdy mi nevedel povedať nič iné, len to že je nezvestná a nemôžu ju nájsť. Boli už aj na polícii a vyhlásili po nej pátranie, takže bolo jasné, že som sa o ňu strašne bál. Bolo to horšie ako v ten večer čo som sa to dozvedel. Nemal som chuť žiť, celý ten čas som sa tešil nato, že keď toto všetko skončí objímem ju a už ju nikdy nepustím, ale nič .. teraz ani nechcem myslieť na to, čo bude keď sa vrátim. Dnes sme s chalanmi odohrali posledný koncert a vlastne som aj rád. Konečne sa môžeme pobaliť a ukončiť to tu. Letím do Londýna, za mojou Alls, ktorá je nezvestná a ja s tým nič nedokážem urobiť. Viem, že je silná, cítim, že nie je až tak ďaleko a tiež, že je nažive, moje srdce to vie!

..

Keď som priletel do Londýna s chalanmi sme sa rozišli hneď na letisku. Každý išiel svojou cestou, oddýchnuť si a vyvaliť nohy na gauč, zatiaľ čo ja som utekal k jej mame a musel som sa dozvedieť všetko dopodrobna.

Keď som zaklopal na dvere, otvorila mi to zrejme ich slúžka.

Pozvala ma ďalej, do ich neviem ako by som to nazval, obývačka vo väčšiom priestore alebo tak nejako. Bol to obrovský dom, čudoval som sa Allys , že sa v ňom nestratila, takéto bludiská nikdy neboli pre ňu, najradšej mala mále domčeky.

„- Niall? Si to ty?“ Pribehla ku mne jej mama.

„- Takto ma mala vítať Allyson.“ Zosmutnel som.

„- Všetci po nej pátrajú, je nezvestná len pár dní, ale čo viac môžeme urobiť, ani ja už nevládzem. Nespala som najmenej 3 noci a už ani nevládzem stáť na nohách.“ 

„- Preto ju pôjdem hľadať.“ Rozhodol som sa.

„- Niall ty? Rozmýšľaj, ak zistia, že ju poznáš, bude to ešte horšie a tí paparazzi a novinári, vážne nechaj to na políciu.“ Prosila ma jej mama.

„- A určite si aj unavený.“ Objavil sa tu z ničoho nič jej otec.

„- Billy čo tu robíte, myslel som si, že bývate oddelene.“

„- Veď aj bývame, ale teraz odkedy .. je Allyson preč, spávam tu.“ 

„- Aj ty by si si mohol ísť ľahnúť do hosťovskej izby, určite si unavený.“ Navrhol mi. Pozrel som na jej mamu, ktorá prikývla.

„- Melinda, ti ju ukáže.“ 

..

Položil som kufor na zem a skôr ako Melinda stihla odísť som sa jej opýtal, kde mala izbu Alls.

Povedala mi, že je to na konci chodby a odišla.

Pomaly som prešiel chodbou a ocitol som sa v raji pre Allys. Videl som presnú kópiu izby akú ma v Írsku, cítil som, že nie je ďaleko, jednoducho som to vedel. Na stolíku som našiel našu spoločnú fotku, tú ktorú som jej poslal, z Ameriky, som rád, že si ju tu nechala. Sadol som si na posteľ a vzal do ruky fotku.

Začal som premýšľať nad všetkým čo sme spolu v detstve zažili.

Allyson sa jednoducho musí nájsť. Zase som sa rozplakal, ale aspoň mi v tomto teraz už nikto nebránil. Deň sa pomaličky blížil ku koncu a Allyson mala mať zajtra narodeniny, jej 18 rokov.

Allyson.

Celý deň sme prechodili no akosi sme sa nedostávali k výsledku. Lenka tvrdila, že by sme tam už čoskoro mali byť, no keď sme prešli les prišla ďalšia lúka a kopec, už sa mi nič nechcelo, bola som vyčerpaná. Keď sme vyšli ale na kopec naskytol sa mi nádherný pohľad.

„- Londýn, môj milovaný Londýn.“ Rozbehla sa Lenka a skákala ako šialená.

„- Vedela som, že ťa nájdem.“ Strašne sa radovala, no ja som zosmutnela, pretože ma opustí jediný človek, ktorého si pamätám a ostanem zase sama.

„- Poď rýchlo, nech sme tam do zotmenia.“ Naháňala ma.

„- Á, Lenka?“ Hovorím jej.

„- Volaj ma Clacie, dobre?“ Otočila sa ku mne.

„- Dobre, dobre. Clacie.“

„- Čo je?“ Pozrie sa na mňa s úsmevom od ucha k uchu.

„- Čo bude so mnou?“ Odrazu zastaví a rozmýšľa.

„- Pôjdeme na políciu, to je jasné. Tvoji rodičia alebo známi si určite museli všimnúť, že si nezvestná, tak to nahlásili a určite hľadajú aj mňa.“ Hovorí mi a znovu kráča vpred.

„- Potom ťa už asi nikdy neuvidím, čo?“ Smutne jej hovorím.

„- Pomohla si mi sa dostať preč, určite sa ešte stretneme.“

.. 

Po asi hodinke sme vstúpili oficiálne do mesta Londýn. Prvý smer, bol už dávno určený. Mestská polícia. Keďže už bola tma, ľudia si nás ani veľmi nevšímali, v uliciach vládol zhon tak ako aj u nás. Nevedela som sa dočkať, čo bude keď prídeme na políciu a potom uvidím svoju rodinu .. a toho záhadného chalana z mojich snov.

Trataradá, Allyson sa nakoniec dostala do Londýna ale čo s ňou bude ďalej? :-)