Boy from the past (Niall Horan) I. séria

71. Chapter

Ležím v posteli vedľa Nialla, ktorý mi zaspal v náručí. Jednou rukou ho objímam a druhú mam zaborenú v jeho vlasoch. Je taký rozkošný, celkom na zožratie, ten pocit, keď konečne máte v rukách niekoho o kom ste dosiaľ len snívali. Pozorujem ho ako spí a v mysli si ešte raz prekrúcam, čo sa dnes stalo.

Ešte poobede sme boli len priatelia, vlastne .. Aj teraz sme len priatelia, ktorí si zatiaľ len našli cestu k sebe cez bozky a maznanie, na dnešný večer si myslím, že toho bolo až až, no som šťastná. Ak by ma niekto videl, nespoznal by ma, byť zamilovaný je ten najkrajší pocit.

Teraz už viem, že Nialla nedám nikomu, už ho nenechám len tak odísť, pretože len pri ňom sa cítim bezmocne no zároveň je to čo som celý život potrebovala.

Potom mi došlo, že sa musím žiaľ vrátiť domov, či som chcela a či nie, musela som sa pomaličky odpútať od Nialla, lebo som ho nechcela zobudiť. Vymanila som sa z neho objatia, pohladkala ho po líčku a ešte raz mu dala bozk na jeho sladké pery. Obliekla som si mikinu keď vtom sa začal preberať.

„Maličká, kde si?“ Prebral sa, a začal sa obzerať po celej izbe. Bezmocne som sa na neho usmiala a povedala mu, že musím isť domov.

„Ale veď si mohla ostať tu, vedľa mňa.“ Ukázal rukou na miesto, kde som ešte pred chvíľkou ležala.

„Bolo by nádherné ráno zobudiť sa v tvojom objatí, no nato ešte nie som pripravená.“ Šepkám, aby ma nikto okrem neho nepočul.

„Budeš mi chýbať.“ Zosmutnel a pritúlil si ma k sebe.

„Dnešný večer bol okúzľujúci.“ Hovorím.

„Pre mňa tak isto.“ Chytí ma okolo pása, začne ma bozkávať po krku a pomaličky ťahá naspäť na posteľ.

Unášam sa v jeho bozkoch, no mám pocit, že na dnes to už stačilo, aj keď vymaniť sa z jeho kontroly bolo veľmi ťažké, nakoniec som to dokázala.

„Vážne, už musím ísť.“ Pozorujem v jeho očiach sklamanie.

Vo dverách sa mi ešte raz prihovoril.

„Allyson, ľúbim ťa.“

„Aj ja teba.“ Šepnem a po tichu sa snažím vypariť z ich domu.

Keď som prišla do mojej izby, ihneď som sa pozrela cez okno, o ktorom sme dnes hovorili. Malo výhľad do jeho izby, povinnosť mi kázala skontrólovať čo robí, videla som, že je zhasnuté, takže som sa upokojila, prezliekla sa do pyžama ľahla si do postele.

Samozrejme to nebolo také super ako s ním, nehrialo ma nič iné ako perina, teplo bolo umelé, no po svojom tele som ešte stále cítila bozky, ktoré mi Niall venoval. Preto som objala svojho veľkého medvedíka, a pri myšlienke na toho najdokonalejšieho chalana som zaspala.

Ráno som sa zobudila do krásneho slnečného dňa, vtáčiky štebotali pod mojim oknom. Aj keď ma zobudili, dnes mi to nevadilo. Nemusela som snívať, pretože teraz je realita krajšia ako moje sny, nič ma netrápi, nič ma nebolí, len sa usmievam.

Dala som si rannú sprchu, vysušila si vlasy, dala ich do drdola, trochu sa namaľovala, obliekla a pozrela znovu cez okno, ktoré malo výhľad do jeho izby.

Stihla som sa pozrieť v tej najvhodnejší čas, presne v tej chvíli si prezliekal tričko, tak som mala možnosť ešte raz vidieť jeho dokonalé telo, aj keď trošičku pribraté bruško bez tehličiek, no pre mňa bolo dokonalé.

Pozorovala som ho ako nejaký paparazzy, ale nevadilo mi to, pretože to právo som si včera získala. Potom sa otočil smerom k môjmu oknu, na ktorom som bola ja.