Boy from the past (Niall Horan) I. séria

27. Chapter

"Do riti, zase som zaspala!" Vybehla som z postele po tom, čo som sa pozrela na mobil koľko je hodín.

"Sakra to sa môže stať len mne!" Nadávala som sama na seba a rýchlo bežala do kúpeľne umyť si zuby a pretrieť tvár studenou vodou aby ma to prebralo čo najskôr. Zo skryne som niečo vylovila, vlasy dala do drdolu schmatla tašku a utekala dole do kuchyne.

"Už som myslela, že neprídeš." Spokojne mi povedala mama.

"To si ma nemohla zabudiť?!" Vyčítala som jej to ešte stále dosť vytočená.

"Veď v pohode, Robina odviezol Josh, tak nebudeš na prvej hodine nič sa ti nestane, najprv sa najedz a potom pôjdeme." Hovorila celkom kľudne.

"Prvú hodinu mám práve dejepis, z ktorého mám robiť skúšky, bože .." Chytala som sa za hlavu.

"Pochybujem, že si sa včera do toho stihla pozrieť keď tu bol Niall.." Usmiala sa a pohľadom odo mňa žiadala aby som jej všetko povedala. Potom ma však napadlo, že má pravdu, to čo som možno aj vedela mi vyfučalo z hlavy a že nebude na škodu keď dnes dejepis vynechám.

"Tak fajn, odvezieš ma?" Opýtala som sa jej zatiaľ čo mi Melinda položila na stôl čerstve voňajúce lievance s čokoládovým sirupom.

... V škole ...

Vstupujem do školy a na chodbe je úplne prázdno, to asi preto, že je ešte hodina ale čochvíľa zazvoní tak sa ponáhľam k mojej skrinke aby som sa nemusela predierať cez ten frmol.

"Neukázala si sa na párty .." Zakryl mi niekto oči keď som stála pred skrinkou, podľa hlasu som usúdila, že to bol určite chlapec.

"Noah?" Opýtala som sa spontánne, zložila dlane z mojích rúk a otočila sa, iba sa na mňa zlato usmial.

"Prepáč, niečo mi do toho narýchlo vošlo, chcela som prísť ale nemohla som." Náročky som zamlčala Nialla, radšej nech o tom ešte nevie.

"To mi vynahradíš." A jemne ma buchol pesťou do ramena.

"Heý, to čo malo znamenať?!" Opätovala som mu úder.

"Takže dnes pôjdeme na zmrzku, platí?" Oznámil mi dosť vážne. Rozmýšľala som nad tým, čo mám po škole a tak som prišla na to, že predsa len nebude na škodu zájsť spolu na zmrzku, keď už nás osud zase spojil ako spolužiakov.

"Ale platíš." Smiala som sa, medzitým čo zazvonilo na prestávku, ihneď sa otvorili všetky triedy a vyletelo z ních plno študentov.

Toľko čo som vošla do triedy som zbadala ustarané tváre Od Sarah až po Cheryl dokonca sem došla aj Bella, od ktorej som to vôbec nečakala. Samozrejme sa ma hneď začali vypytovať na to, prečo som neprišla a že som prepásla veľkú srandu. Je jasné, že som im nepovedala pravý dôvod mojej neprítomnosti.

"Prepáčte, vážne som tam aj ja chcela ísť, ale prišlo mi zle, vydíte, že som neprišla ani na prvú hodinu, ešte aj teraz mi je zle." Chytala som sa za hlavu aby to nevyznelo ako klamstvo.

Pozrela som sa na Noaha, ktorý len krútil hlavou, určite mu doplo, že v niečom klamem.

"Slečna Blueová, dnes vás ešte ospravedlním z hodiny, šťastie, že som hovoril s vašou mamou, ale nabudúcu hodinu už prísť jednoducho musíte, skúšky sa samé neurobia .." Vošiel do triedy pán Ferrenc a ubezpečoval ma o tom, že sa skúškam nevyhnem. V podvedomí som sa z neho smiala ale až potom mi došla celá vážnosť situácie, skúšky proste spraviť musím aj keď dejepis neznášam! 

Potom nasledovali ďalšie nudné hodiny ako vždy a kedže Noah sedel rovno za mnou, neustále som sa ho niečo pýtala len preto aby sme sa aspoň rozprávali, prišiel mi normálnejší ako všetci okolo, akoby mi rozumel.

Po škole sme zase išli s babami na obed, kde Elsie komentovala každú jednu vidličku, ktorú strčila do úst, taká ukecaná ešte nebola, teda včera určite nie, preto som sa jej na to opýtala.

"Veď to jedlo ani nezješ, skôr ho vyrozprávaš, čo máš dnes toľko rečí?" Vyzvedala som, dlho som to z nej ani ťahať nemusela všetko mi pri stole narovinu vysipala.

"Včera na tej párty, som sa rozprávala s Noahom, konečne som sa k nemu po toľkých rokoch ozvala, je zlatý .." A potom vymenovala aspoň milión ďalších synoným.

"Ehm, tebe sa páči?" Opýtala som sa jej narovinu.

"Hey, od prvého ročníka na strednej." Vyhŕkla Kirsten.

"Fakt? To som nevedela, až tak ma napadlo, že som s ním dnes dohodnutá na zmrzke, keby ma videla Elsie alebo ktorá koľvek z nich .. ani radšej nemyslím dopredu, asi tam nepôjdem vydedukovala som nakoniec v mojej hlave.

"Baby ja už pôjdem, dnes sa prejdem, majte sa." Rozlúčila som sa s nimi a rýchlym krokom odpochodovala z jedálne.

"Hou, hou hou, mne neutečieš." Zakričal na mňa niekto po tom, čo som opustila budovu školy, dva krát som ani hádať nemusela, bol to Noah.

"Hľadala som ťa, ale potom som si to rozmyslela a išla preč." Vyhovárala som sa aj keď to nebola pravda, snažila som sa mu utiecť.

"Určite si ma v tej 100 kilometrovej rýchlosti prehliadla, zažartoval." A dobehol ku mne.

"Nevadí, dobehol si ma, takže zmrzku si dnes dáme." Ubezpečila som ho a tak sme sa rýchlo vytratili z pozemku školy, nechcela som riskovať.