Boy from the past (Niall Horan) I. séria

81. Chapter

Celou cestou k údajnej fanúšičke, ktorá ma udala som si predstavoval ako sa celá tá situácia vyvinie. Vyzeralo to veľmi sľubne, po tom čo mi povedal Paul a ako sa tváril. 

Keď však prišiel moment keď sme zastavili neďaleko Londýna v menšom mestečku pred domom, kde sa to všetko malo o pár minút začať. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez fotografov a paparazzov, neznášam ich ! Musia vedieť hneď všetko ! Nasadil som si svoje čierne okuliare a Paul tiež, pozrel sa na mňa.

„Ideme ?“

„Ideme !“ Povedal som a vystúpil z auta. Predieral som sa cez novinárov, ktorí mi kládli rôzne otázky.

Keď za nami konečne zatvorili bránu bodygardi pozrel som na Paula.

„Ako sa dozvedeli o tom, že sem ideme ?“

„Pozval som ich.“

„Čože? Prečo?“

„Viem, že sa to bez okolkov rýchlo vyrieši, a oni to rozšíria najrýchlejšie, chceš už byť predsa doma, nie ?“ Prehovoril ku mne.

„Máš pravdu.“ Prikývol som a viac tento fakt nerozoberal.

Z domu rýchlo niekto vyšiel a pustil nás dnu. Všetko to bolo príliš čudné, ani vo sne by ma nenapadlo, že niekedy budem riešiť niečo tak primitívne.

..

Sedeli sme v obývačke a rozprávali sa s rodičmi slečny, ktorá ma udala. Dookola sa mi ospravedlňovali a prosili ma aby som to nerozmazával. Vraj je ich dcéra na mne závislá, stále hovorí len o mne .. Dokonca som sa dozvedel, že to chúďa museli odviesť na psychiatriu. Pomiatla sa. Nerozumel som kvôli čomu, žeby kvôli mne ? Preto podala na mňa trestné oznámenie. Nesedelo mi to, neveril som tomu, že človek sa dokáže len tak zrútiť a skončiť tam kde ona .. Rodičia mi sľúbili, že údajné oznámenie na polícii zrušia.

Paul si ma potom na chvíľu zavolal sebe aby sme boli osamote.

„Hovoril som, že to nebude žiadny problém.“

„Je mi ľúto toho dievčaťa.“ Smutne som povedal.

„Dáme im odškodné .. snáď ich to naučí.“

„Nie ! Čo si nepočul, kde skončila ich dcéra ? Nebudem ich trápiť, koniec koncov je to vyriešené, média to pošlú ďalej a ..“

„A čo ?“

„Chcem sa stretnúť s tým dievčaťom ..“

„To nemyslíš vážne?“ Aj keď ma udala, určite to nebolo len tak. Bolo by to celkom iné ak by som ju tu videl a jednoducho vedel, že to bolo z rozmaru ale to dievča, ktoré sa teraz psychicky lieči bude mať podľa mňa aj iné problémy. Niečo mi hovorí, že keď už som tu mám ju navštíviť.

„Tak to pochybujem, že ti to dovolia.“ Zvýšil hlas Paul.

„Myslím si, že toto sa už netýka našej skupiny, je to moja osobná vec.“ Konečne som sa mu postavil.

„Snáď máš nejaké postavenie !“

„Áno mám, a to postavenie mi hovorí, že ju mám navštíviť.“

„Zbláznil si sa !“ Pokrútil hlavou, no vedel, že moje presvedčenie nezmení.

..

Od rodičov som si vypýtal adresu kde nájdem ich dcéru, ktorú som mal ešte dnes v pláne navštíviť.

Paul sa potom išiel venovať novinárom a podobne, určite mal všetko už dopredu premyslené, ušetril ma zbytočným otázkam, zatiaľ čo mňa odviezli na mieste kde mala byť ona.

Dohodol som sa s riaditeľkou ústavu len na pár minútové stretnutie, pretože by ju to vraj mohlo ohroziť.

Priviedla ma k izbe kde bola Amanda. Pozeral som na ňu cez okno. Bola v izbe sama, sedela ticho v kúte a pozerala kdesi do neznáma.

„Neublíži mi ?“ Opýtal som sa lekára, ktorý poznal jej diagnózu.

„Nemala by.“ Za mnou stáli dvaja moji bodygardi.

„Pôjdem tam.“ Zastal som pred dverami a poprosil ich aby za mnou nikto nešiel.

Pomaličky som otvoril dvere a vstúpil dnu. Amanda sa ani nepohla, stále pozerala do neznáma. Bola celkom zničená, bolo mi jej ľúto.

„Amanda?“ Prihovoril som sa jej.

Pomaličky ku mne otočila hlavu a uprene sa na mňa pozerala.

„Amanda?“ Povedal som ešte raz a spravil dva kroky. Všimol som si ako sa ma zľakla, ešte viac sa schúlila do kĺbka.

„Neublížim ti.“ Hovorím.

„N-n-i-a-l-l-l ?“ Povedala prvé slovko.

„Neboj sa ma.“ 

„Ublížila som ti ! Preč, choď preč !“ Začala kričať. Zľakol som sa, pozrel som sa smerom k oknu kde bol jej lekár, ihneď ma volal aby som išiel preč. Nechcel som ju rozrušiť, bola taká bezmocná, mal som chuť plakať. Vyšiel som z izby a začal sa rozprávať s lekárom.

„Akoto, že je tu ? Čo sa stalo ?“

„Ako som vám to vysvetlil tak aby ste to pochopili. Jedná sa o určitý psychický nátlak, ktorým podnetom sú vonkajšie veci. Nie sme si istý čo to spôsobilo, ale je zrejmé, že vy ste to neboli.“

„Tak potom ..“

„Áno, určite sa pýtate prečo na vás podala to oznámenie. Po preskúmaní jej izby a po tom, čo sme sa rozprávali s jej priateľmi a rodinou sme dospeli k tomu, že vy ste boli jediný, ako by som to nazval terč, ktorý ju upokojoval, ktorého mala rada a podobne .. niečo ju donútilo k tomu, aby spravila to čo spravila. Máme dve teórie. Amanda nebola obľúbenou žiačkou, v škole sa jej často vysmievali, či už kvôli tomu ako vyzerá alebo kvôli jej známkam. Nemala ani veľa priateľov, vlastne žiadnych. Uzatvárala sa. Mala svoj svet. S nikým sa nerozprávala. Snáď vás chcela vidieť a tak už nevedela čo má robiť, .. prinútilo ju to takto zakročiť alebo to bolo kvôli škole, ktorá na ňu mala zlý vplyv. No zhodneme sa na jednom, Amanda je na tom veľmi zle. Prijali sme ju pred 4 dňami ale jej stav sa nijako nezlepšil. Stále sedí v kúte, nemo pozerá do steny a občas si niečo mrmle popod nos.“

„Má šancu na vyliečenie?“ Opýtal som sa.

„O tomto by sme sa asi už mali porozprávať v súkromí.“ Lekár ma sprevádzal do jeho pracovne.

„Prečo je jej stav tak dôležitý, že sa o tom musíme rozprávať v súkromí.“

„Pán Horan, veľmi dobre viem aký ste vážený v tejto krajine, nechcem si spôsobiť problémy kvôli tomu, že liečim Amandu, no keď ste sa ma opýtali na to či má šancu vyliečiť sa, myslím si, že šanca je .. ale, nechcem aby to znelo akože som lakomec, no liečba v takomto ústave je veľmi finančne náročná, a jej rodičia na to nemajú peniaze. Nelieči sa správne, pobyt v tej izbe jej nepomáha. Amanda potrebuje špeciálnu starostlivosť, pretože bola psychicky týraná v škole.“

Nemal som k tomu čo povedať, chcel som aby sa to úbohé dievča vyliečilo a bolo mi jedno ako to bude.

Napadol ma jeden nápad.

„Čo ak by som túto liečbu financoval ja?“ 

„Myslíte to vážne?“

„To dievča potrebuje pomoc ! A ak jej dokážu pomôcť moje peniaze urobím to. Pomôžem jej.“

„Liečba je veľmi drahá.“

„To ste mi už povedali, pošlem sem môjho finančného poradcu, s ktorým zostavíte zmluvu a všetko potrebné. Len vás chcem poprosiť o jednu vec, ktorú ja už asi nestihnem vybaviť.“

„Samozrejme.“

„Povedzte jej rodičom, že liečbu zaplatím ja a, že to robím veľmi rád.“

Taaak toto nikto nečakal čoo? :O Niall má tak úžasné srdce :3