Boy from the past (Niall Horan) I. séria

76. Chapter

Z pohľadu Nialla.

V tejto chvíli som už bol na letisku a tuho rozmýšľal nad tým, či Ally už zistila, že som odišiel bez nej. V ruke som zovieral mobil a čakal, že mi každú chvíľu zazvoní, a bude mi volať naštvaná, no nevolal mi nikto, ani Liam. Na letisku bol pokoj, pred odchodom som sa snažil poriadne zamaskovať, tak aby ma nikto nespoznal. Nemal som dnes chuť rozdávať fotky, lacné pózy, nútené úsmevy a fotky fanúšičkám, nemal som na to jednoducho náladu viac ma zaujímalo to ako sa konečne budem rozprávať s Harrym.

Bolo takmer 7 hodín, čo znamenalo, že ma čaká lietadlo do Londýna, dlho som si teda môjho pobytu doma neužil. Nasadol som do lietadla a čakal na to kedy konečne doletím do Londýna.

Z pohľadu Allys.

Vedela som, že ležaním v Niallovej posteli nič nevyriešim a tak som sa pozbierala a naspäť skočila dole ku Gregovi, trocha sa s ním len tak porozprávať, pretože sa mi zdalo čudné, že je tu dnes celý deň aj keď tu už dávno nebýva.

„Hey, Greg!“ Skríkla so na neho už zo schodov. Spozorovala som ako sa trhol zo spánku.

„Čo je mami ?!“ Povedal ešte so zatvorenými očami.

„To sotva tvoja mama.“ Odvrkla som mu a prisadla som si na gauč.

„Tu sedím ja, čo nevidíš.“

„Tak sa posuň s tým zadkom.“ 

„Prišla si sem do mňa zapárať ?“ 

„Nie, len sa ťa vlastne chcem opýtať, prečo si dnes celý deň tu a piješ Niallove pivo?“ Pričom som vzala fľašu piva a trošku mu z neho odpila.

„Decko, ani trochu si sa nezmenila.“

„Somár, nevieš čo trepeš.“ Začali sme sa hádať, ale bola to typická hádka medzi dvomi náladovými ľuďmi, takto sme sa doberali stále, mala som strašne rada tieto výmeny názorov.

„Neodpovedal si mi na otázku.“ Znovu sa opakujem.

„Nevidíš, že pozerám správy, poprosím neruš ma !“ Odvrkol a odpil si z piva.

„To pivo nie je tvoje.“ Vzala som mu ho a odniesla do kuchyne.

„Zľutuj sa nad ňou dobrotivý Bože aj daj jej aspoň trošičku rozumu.“ Skrížil ruky a začal sa modliť pred televízorom.

„Zase si vymyslel nejaký nový rituál?“ Celkom ho ignorujem.

„Radšej mi dones pivo a neprotestuj.“ Obrátila som očami a na stôl pred telku som mu položila ďalšiu fľašu.

„Opiješ sa !“ Sarkasticky mu hovorím.

„Prepáč ja nie som ty.“ 

„Aspoň na chvíľu si ma prestaň doberať, fajn?“

„Ale veď vieš, že ťa mám rád.“ Začal sa pretvarovať a snažil sa ma objať,

„Najprv sa osprchuj až potom rozdávaj svoje prepotené objatia.“ Vyplazím na neho jazyk a odídem do kuchyne vziať si niečo pod zub, celkom som zabudla, že sa tu cítim ako doma. Vlastne dnešný deň som trávila skoro celý tu, a bolo mi tu fajn aj keď mi robil spoločnosť práve taký neandrtálec ako je Greg.

„Zase rabuješ chladničku, si na návšteve aspoň tu by si si to mohla odpustiť.“ Kričí na mňa z obývačky. Jeho sluchové zmysly sú vyvinuté veľmi zvláštne, keď na neho človek kričí robí sa že nepočuje ale keď niekto rabuje chladničku počul by to aj keby bol kilometer pod zemou.