Boy from the past (Niall Horan) I. séria

34. Chapter

Tento deň som si vážne takto nepredstavovala, Robin - môj braček sa takmer opil k smrti, je mi zle len z toho keď na to pomyslím, stále mi vŕta hlavou prečo a k tomu ešte aj sedím v nemocnici s Joshom, no niečo úžasné.

"Kate je s Melindou?" Pýta sa mama Josha. Kate je to ich dieťa, dôvod prečo sa naši rozviedli, má už takmer 10 rokov, posledné dni som ju doma ani nevidela, neviem prečo.

"Dobre, že už včera prišla z výletu, ale starí rodičia ju zobrali do Cambrige." Podľa mojich informácii je to severne od Londýna, niekde kto vie kde.

"Kedy po ňu pôjdeš?" Znovu sa ho pýta mama a ja len dúfam, že to tak skoro nebude.

"Zajtra ju privezú Sammy a Patrick." Rozmýšľam pretože, tieto dve mená mi vôbec nič nehovoria.

"Kto?!" Ozývam sa.

"Samantha, Joshova sestra a Patrick je jej manžel." Vysvetľuje mi mama. Ignorujem jej vysvetlenie, pretože ma nezaujíma celý Joshov rodokmeň, chcem vidieť Robina a to hneď! Konečne vychádza z dverí doktor a oznamuje nám, že môžeme ho ísť pozrieť. Všetci traja aj s doktorom sa hrnieme cez chodbu až k izbe kde leží Robin. 

"Ešte spí, tak vás prosím budte potichu." Hovorí doktor a otvára dvere.

"Robin!" Pošepla som a rýchlo pribehla k nemu. Bol celý bledý ako stena, schytila som mu ruku a potajomky mu chytila tep v zápestí, našťastie som ho nahmatala a preto som sa pomaličky začala ukľudňovať. 

"Allyson, už by si mala ísť domov, je neskoro večer ešte zajtra je škola, choď Josh ťa odvezie." Hovorí mi mama po hodine strávenej pri Robinovi.

"Nie, ja tu chcem ostať." Protestujem.

"Allys, mama tu ostane, ty musíš ísť vážne do školy, poď odveziem ťa domov." Nakoniec pristupujem na Joshove prosíkanie a zbieram sa domov.

... V aute ...

"Dúfam, že ti prítomnosť Kate nebude robiť problém." Znova sa mi prihovára.

"Bolo aj horšie." Odpovedám mu.

"Nie, len si chcem už konečne ľahnúť, som unavená." Odstupujem od ďalšej možnej hádky s ním, už nemám silu sa s ním neustále dohadovať ako malé deti, naozaj. Zbytok cesty vládne zase ticho, až dovtedy kým nezapne rádio čírou náhodou v ňom ide pesnička od One Direction. Spomínam si, že som úplne zabudla na Nialla, čo robí? Ani mi nezavolal ,. sklamane pozerám von oknom. Po chvíli konečne vystupujem z auta a lúčim sa s Joshom.

"Ty ideš naspäť? Pýtam sa ho.

"Nenachám tam Emily samú a jednak by som doma bez nej ani nezaspal.." Odpovedá, zároveň zatvára dvere od auta a rýchlo štartuje.

"Ó, aké romantické." Myslím si v duchu, a je mi z toho až zle.

Unavená idem do kuchyne a celá sa rozvalím na stôl. Rozmýšľam kde mám mobil, aby som zavolala mame či sa už Robin neprebral. Spomínam si, že som ho nechala v izbe, preto neochotne vstávam a idem do izby, na chodbe však počujem vyzváňanie, preto sa rozbehnem a utekám ako o dušu lebo si myslím, že je to mama. Hľadám mobil, zisťujem, že ten kto mi volá je Niall, teraz v noci? Myslím si, ale potom si spomínam, že je v Kanade a tam je ten čas úplne iný.

"Áno," Zodvihla som.

"Konečne som sa ti dovolal." Hovorí trošku nahnevaný.

"Prepáč, bola som v nemocnici." Sadám si na posteľ.

"Čo sa ti stalo?" Ihneď sa pýta.

"Mne nič, ale Robinovi.." skleslo hovorím.

"Je v poriadku?"

"Dúfam, že áno, ale prosím ťa povedz mi už niejakú dobrú správu, prosím." Nalieham.

"Prepáč, ale mám len zlé správy." Smutne hovorí.

"Čože? A aké?" Vzápäti sa ho pýtam ja.

"Zrušili nám jeden koncert na konci turné, takže končím skôr a preto ma budeš vidieť aj ty skôr." a v mobile počujem jeho sladký smiech.

"Veď to nie je zlá správa, už sa ťa neviem dočkať." konečne som dostala trochu adrenalínu do života.

"Pre mňa ako speváka áno, ale ak to beriem z tej stránky, že ťa uvidím skôr je to správa výborná." Teší sa so mnou.

"Hm, áno. Vieš, už mi chýbaš." Hovorím a spomínam na to, keď tu bol pred pár dňami a priniesol mi tie nádherné modré ružu.

"Ty mne ešte viac." 

"Aký, že si to romantik, Niall nie si hladný?" Kričí na neho niekto.

"Louis! Sklapni!" Rázne ho odbíja svojou odpoveďou a potom sa z neho smeje.

"Čo si to povedal?" Uráža sa.

"Prepáč Louik môj, ale volám, nehodí sa to." Hovorí mu Niall.

"Jasné, ale keď volám ja s Ell, tak je všetko povolené." 

"Niall, počujem dobre?" Vyrušujem ich hádku.

"Prepáč, Louis ma komplexi, lebo pri ňom nie je Ell."

"Niall, som unavená, pôjdem spať, prepáč mi, že sa s tebou nemôžem porozprávať dlhšie."

"Ja som celkom zabudol, že u vás je noc, to mne prepáč."

"V poriadku, som rada, že som ťa aspoň mohla počuť, "

"Tak dobrú a sladké sny O mne." Hovorí mi.

"Ďakujem a tebe dobrú chuť k raňajkám." Smejem sa.

"Ako vieš, že som už nejedol?" Pýta sa ma.

"Pretože, po jedle nie si schopný ani rozprávať, tak by si mi nevolal."