Boy from the past (Niall Horan) I. séria

85. Chapter

Dnešnú prvú rozcvičku sme zvládali príliš ťažko, každý z nás bol mierne rozhodený z môjho príchodu, dokonca aj ja. Tento tréning bol naozaj čudný, Laura a Jane si dookola išli svoje tempo a my ostatní sme mali svoje, tak ako to bolo vždy. Jane bola vždy odlišná, nevedela hrať za skupinu bola vždy sama a tak to chcela aj teraz, lenže ja som jej to prekazila. Je mi jasné, čo ma teraz bude čakať, nestačili mi hlúpe narážky v Londýne teraz príde ešte aj ona, a k tomu si vzala do svojho tímu Lauru, ktorá bude určite rovnako sprostá ako ona.

„Dnes končíme, nebude nacvičovať novú zostavu. Až nabudúce, zase o týždeň a prineste si so sebou dobré nápady.“ Zahlásila slečna Marphová a vypla hudbu.

Na tvárach ostatných som pozorovala únavu a chuť oddýchnuť si, lenže ja som ani zďaleka unavená nebola. Potrebovala som zo seba vybiť všetku energiu, ktorú som v sebe hromadila aby som sa v noci konečne poriadne vyspala. Tak som sa rozhodla, že dnes tu znovu ostanem trošku dlhšie a budem precvičovať staré zostavy sama.

„Allys, ty nejdeš ?“ Zakričala na mňa Ash.

„Chvíľu ešte ostanem.“

„Ideme na drink, vážne sa nepridáš ?“ Presviedčal ma Dylen.

„Ďakujem za pozvanie, ale vážne nie. Zabavte sa.“ Zodvihla som ruku a zakývala im.

Keď som konečne bola presvedčená o tom, že všetci odišli pustila som si z môjho mobilu pesničky, zatvorila oči a unášala sa hudbou po parkete. Zrazu mi bolo jedno že ma Jane nenávidí, že máme v tíme novú tanečníčku dokonca aj to, že mi chýba Niall, jednoducho som sa unášala hudbou a snívala o tom, že sme znovu na súťaži a tento krát sme to dokázali a vyhrali sme.

V prúde mojich myšlienok o víťazstve ma však prebudil hlas slečny Marphovej.

„Tušila som, že tu ešte ostaneš.“ Otvorila som oči a prestala tancovať.

„Škoda, že tvoje ladné kroky nemá aj Jane .. ktorá si myslí, že je lepšia ako ty.“ Sarkasticky sa zasmiala.

„Prečo ste mi o tom nepovedali?“ Pristupujem bližšie k nej.

„A o čom?“

„Predsa o tom, že je Jane kapitánka a máme novú tanečníčku, vôbec to nechápem .. čo sa to tu do pekla deje ?!“ Zvýšila som hlas.

„Laura je dobrá ..“ 

„Čože ? To drevo, ktoré sem zaiste priviedla Jane ! Nemá ani dobrý sluch, a už vôbec žiadny rytmus ! Dnes som ju dobre pozorovala, toto je zlý sen !“ 

„Ja viem, ale nič iné sa robiť nedalo.“

„Akože nedalo ?“ Vyzvedám. Pozorujem na nej miernu neistotu.

„Prišiel za mnou otec Jane a dožadoval sa aby sme prijali Lauru inak sa jeho finančná podpora skončí ..“

„Takže on sa vyhrážal ?“

„Nie ..“ Zapierala.

„Neklamte mi, ešte pred tým ako som odišla, som tu raz ostala nechtiac dlhšie a vypočula som si váš rozhovor s Jane, viem o všetkom.“ Dostala som to zo seba.

„Musela som Lauru prijať, aj keď je ako si povedala totálne drevo a Jane je tiež hrozná, má v sebe síce potenciál a je s nami od založenia, no mali sme byť ako tím a to ona nie je ani zďaleka. Nedovolím aby vám ona pokazila váš sen, keď vidím ako tancujete a čo všetko do toho dávate, jednoducho sa to nedalo lebo by sme skončili, a ty to vieš Allyson.“ Smutne povedala.

„Neverím, že by sa nenašiel niekto kto by tých libier zaplatil za prenájom športovej haly.“ Krútim hlavou.

„A registračky na súťaže, odvoz, a to všetko ? Nie je to vôbec lacná záležitosť ..“ 

„Tak to priznávam.“ Mala pravdu, pred každým zápisom do súťaže bolo potrebné platiť za registráciu a podobné somariny a už vôbec nehovorím o tom ak sme sa chceli dostať niekde mimo okolia kde sa nedalo ísť autobusom a tak. Boli sme už aj v zahraničí, na jednom festivale a to všetko hradil jej otec, nebolo možné sa takto zbaviť Jane lebo by sme sa sami ohrozili.

„Ale takto to ďalej nejde !“ Skríknem.

„Máš pravdu, ale čo budeme robiť ?“

„Naozaj neviem.“

„Niečo vymyslím, sľubujem.“

..

Toľko čo som vyšla zo športovej haly mi niekto volal. Bol to Niall.

„Áno ?“ Zodvihla som.

„Kde si ?“ 

„Hmm, akurát idem domov.“

„Tak sa ponáhľaj.“ Netrpezlivo hovorí.

„Už si doma?“

„Teraz som prišiel, čakám na teba.“

„Všetko je v poriadku ?“

„Doma sa o tom porozprávame, tak utekaj.“

„Už bežím.“ Odložím mobil a naozaj sa v skutočnosti rozbehnem smerom k nášmu domu.

V polovičke cesty už nevládzem, no aj tak neprestávam behať pretože chcem konečne vidieť Nialla.

Keď som dobehla pred náš dom, preletela som cez chodník a roztvorila dvere dokorán. Po 10 minútach behu som sa konečne zastavila a poriadne sa vydýchala.

„Odkiaľ si sa toľko ponáhľala?“ Všimla si ma babka z obývačky.

„Niall sa vrátil, je tu ?“ Hovorí a pomedzi slová ešte stále lapám po dychu.

„Nie, pokiaľ viem nebol tu.“ 

„Do riti !“ Hodím tašku s vecami na obuvník a vojdem do obývačky.

„Naozaj tu nebol ?“ Pýtam sa ešte raz.

„Zlatko, naozaj nie. Kde si vlastne bola ?“

„Čože ?“ Pýtam sa, lebo som myslela na Nialla a na to kde toľko trčí, keď hovoril, že na mňa čaká.

„Odkiaľ si prišla.“

„Uhmm, bola som v športovej hale na tréning.“

„Vrátila si sa k tancu ?“

„Nie, v skutočnosti som s tancom nikdy neprestala, len som bola na tréningu.“

„Všetko v poriadku ?“

„Prepáč babi, musím utekať.“ V nápore emócií utekám k susedom.

Prudko klopem na dvere, ktoré mi otvorí spokojný Greg.

„Zase si tu ?“ Privíta ma.

„Aj ja ťa rada vidím.“ Uškrniem sa.

„Niall je hore.“ Otvorí mi dvere a viac ma zbytočne nezdržiava.

Vyzujem si topánky a potom utekám hore kde má izbu. Pred dverami zastavujem a načúvam či tam je. Priložím ucho k dverám a načúvam, no akosi nič nepočujem, tak sa pozriem cez kľučovú dierku. Zisťujem, že Niall leží v posteli a ani sa nepohnem, zrejme spí.

Urobím posledné úpravy vlasov a pomaličky otvorím dvere. Vstúpim do izby a hneď pozerám na Nialla, ktorý zlatučko spí. Na špičkách pristúpim k posteli, pokľaknem si a prstami mu prejdem po tvári, no ani toto s ním nič neurobí. Tak ho chytím za ruku a nežne hovorím :“ Vstávaj.“ Z ničoho nič otvorí oči a celou silou si ma prisunie k sebe až tak, že obaja ležíme na posteli.

„A už ťa nepustím.“ Objíme ma zozadu a dá mi letmí bozk do vlasov.

PS: Kto by chcel venovanú časť? Pokojne napíšte do komentára :-)