Boy from the past (Niall Horan) I. séria

65. Chapter

Otočím sa a vyhúkane na neho pozerám.
„Tvoja mama povedala, že nie si doma.“ Hovorím z miesta, na ktorom som momentálne stála.
„Povedal som jej, že nechcem nikoho vidieť.“
„Prepáč, tak ťa nebudem otravovať.“ Odvetím a otočím sa smerom k autu.
„Ty ma nikdy nebudeš otravovať.“ Povie mi.

Nakoniec ma Noah presvedčil aby som prijala jeho pozvanie k ním domov, tak som teda poslala šoféra domov a ja som mohla v pokoji porozprávať s Noahom.
„Dáš si niečo?“ Obskakoval okolo mňa akoby som bola vzácna návšteva.
„Minerálka postačí.“ 
„Iba minerálku?“ 
„Dlho sa nezdržím..“
„To určite ! Neveril som, že sa ku mne ešte niekedy ozveš a teraz sedíš v mojej izbe a ..“
„Noah, nesnívaj ..“ Uzemním ho. Na jeho tvári ihneď pozorujem sklamanie.
„Čo sa deje?“ Opýta sa ma.
„Vieš som tu, aby som dala definitívne zbohom spomienkam ..“
„Nerozumiem ..“ Krúti hlavou.
„Zajtra odchádzam domov do Írska, a popravde sa do Londýna už tak skoro nevrátim, kedže ma tu okrem mojej mami nič nedrží ..“
„A ja?“ Skočí mi do reči celý rozhorčený.
„Ty .. si mi ublížil.“ Odpoviem a odpijem si z minerálky.
„Nechcel som .“
„Ani ja som nechcela ublížiť Niallovi a urobila som to, ani jeden z nás to nevráti.“

„Čo sa stalo s Niallom?“ Zaujímal sa.
Vysvetľovala som mu hádam všetko, lebo predsa dostať radu v takej téme od chalana by bolo oveľa jednoduchšie, no žiadnej rady som sa v tomto prípade nedostala.
„Ľúbiš ho natoľko aby si mu to dokázala?“ Pýta sa ma.
„Noah ja neviem, všetko si musím poukladať v hlave, nemala som na to vôbec čas, môj ocko a jeho mama sa budú brať, všetko je to viac ako zložité ..“
„Fúúha, nevlastní súrodenci ..“ Nahlas si povzdychne a prelomí prstami.
„Ak si si prišla ku mne po radu, asi ti nepomôžem, vieš si iná ako ostatné baby, ktoré poznám ale v tom dobrom zmysle.“
„No tak to mi teda fakt odľahlo..“
„Pozri poviem ti iba toto, ak ho ľúbiš musíš o neho bojovať, ja som mohol bojovať no namiesto toho som to vzdal a sklamal ťa .. Chcem aby si bola šťastná .. a ak máš byť šťastná s ním, tak fajn prajem ti to.“
Zamyslene na neho pozriem rozmýšľam nad tým čo práve teraz povedal.
„Nikdy som ti nechcel ublížiť a pokiaľ ide o to čo sa stalo v škole ..“
„Na to nechcem ani myslieť ! Prosím.“

„Takže vážne odchádzaš?“
„Áno, zajtra.“
„Prečo si sa so mnou prišla rozlúčiť?“ Opýtal sa ma a ja som potom začala loviť v pamäti prečo som sem prišla, najprv mi to kázala Mia no potom ho chcelo vidieť aj moje srdce ..
„Si jeden z mála ľudí, ktorí aj keď mi ublížili, neodsúdila som ich za to.“
„Čím som si to zaslúžil?“ Začal sa vypytovať.
„Akoby si nevedel .. to čo sa medzi nami stalo, tá jediná pravda, ktorú poznáme len my dvaja.“
„To čo sa medzi nami stalo?“
„Bolo to krátke, no nádherné.“
„Keby ťa teraz počul Niall.“ Hovorí.
„Pri ňom to už horšie aj tak mať nebudem, pokazila som to ja, a to iba preto, že si mi vošiel do krajíčku srdca, nevedela som sa rozhodnúť ..“
„A teraz to už vieš?“ Nádejne mi hovorí.
„Jedno viem isto.“
„Čo?“
„To čo som prežila s tebou malo iskru, vášeň .. proste všetko a Niall je moja krinka s pocitmi, v ktorých sa nevyznám.“

„Nehnevaj sa Noah, no už musím ísť. Potrebujem sa ešte pobaliť a užiť si posledný deň v Londýne.“
„Môžem ťa aspoň objať?“
„Iba objať.“
Otvorila som svoju náruč a poriadne ho vystískala.
„Nikdy na teba nezabudnem.“ Úprimne sa mi pozrie do očí.
„Zbohom.“ Poviem mu, posledný krát zakývam a nasadnem si do auta.
„Nikdy nezabudnem.“ Čítam z jeho pier a pozorujem ako sa mu tlačia do očí slzy.

V aute som sa zhlboka nadýchla a ešte raz si premietala celý rozhovor v hlave. Je to tak najlepšie, nedokázala by som odísť bez toho aby som mu povedala pravdu a aby sme sa udobrili, bol jediný človek, ktorý mi dokázal povedať ako ma ľúbi.
Dnes som si posledný krát sadla vonku na terasu, počúvala cvrkot lúčnych koníkov a len tak rozmýšľala o mne a Niallovi, potom o svadbách, ktoré ma čakali a vlastne aj na Noaha a Clacie.
Hľadala som medzi všetkým jeden súvis, Mia dnes večer mala rande s Louisom, tak som jej ho dopriala.
Dnes sa stretli už asi po 5 krát, a som strašne rada, že aspoň oni dvaja si k sebe našli cestu, chcem mať konečne poriadok v srdci!
Noah je pre mňa ododnes iba minulosť, Niall je ten koho potrebujem no skôr ako to všetko pochopím musím nájsť spôsob ako zabudnem na fakt, že budeme nevlastní súrodenci a potom ešte aj to naše spoločné detstvo.
Najprv musím byť sama, netrápiť sa, možno si k sebe nájdeme spoločnú cestu, no každopádne som sa rozhodla, že do ničoho sa tlačiť nebudem. Som viac ako 100 percentne rozhodnutá ako bude môj plán pokračovať.
Obidvaja sa musíme najskôr spoznať, pretože sme sa videli len pár krát a už sme spolu chodili, obidvaja musíme prísť nato, čo od koho chce až potom by to mohlo fungovať, no ako to všetko pôjde sa ešte uvidí.

„Alyyyy, však si tu?“ Kričí na mňa Mia spoza dverí , ktoré vedú do mojej izby.
„Na verande, poď sem.“ Odpoviem jej, a tým preruším prúd mojich myšlienok.
„Už si doma, akosi priskoro nie?“ Hovorím.
„Priskoro, veď som bola preč skoro 3 hodiny, ani si si to nevšimla?“ Spovedala ma.
Vážne som si ani neuvedomila, že ten čas tak rýchlo ubehol.
„Premýšľala som, ani som si to nestihla všimnúť.“
„Ty už toľko nepremýšľaj, pukne ti hlava, len relaxuj nad ničím sa netráp, či stále Niall?“
„Nie, nie všetko v poriadku, len som rozmýšľala nad svadbou a tak, vieš .. No radšej mi povedz ako bolo na rande?“
„To nebolo rande ! Len sme sa stretli ako priatelia a koniec koncov sme neboli sami, boli sme v klube kde boli aj ostatní chalani.“
„Aj ..“
„Aj on.“
„Fajn, takže ste sa zabávali?“
„Najviac ako sa to dalo, škoda, že si tam nebola. Volala som ťa, mala si ísť.“
„Nemyslím si, že by som sa tam cítila dobre, radšej by som bola tu, neuveríš ale najviac zo všetkého mi bude chýbať táto terasa.“ Pobavene odpoviem.
„Veď aj doma budeš mať kde premýšľať .“ So smiechom hovorí Mia.
„Doma už rozmýšľať vážne nechcem, možno keď sa vrátim tam, bude zasa všetko dobré.“ Zamyslene hovorím.
„Možno Allys, možno ..“

Prepáčte, že časť je trošku neskôr, ale ani som nemala čas sem prísť, mám toho teraz v škole dosť veľa :-)