Boy from the past (Niall Horan) I. séria

73. Chapter

Maura nám dala naozaj strašne dôležitú prácu, mali sme vypisovať na čisté obálky adresu, pretože sa rozhodli predsa len poslať pozvánky na svadbu, aj ja si myslím, že s tým mohli prísť trošku skôr, ale nevyčítala som to nikomu, predsa je to ich svadba a majú právo urobiť si ju podľa seba, neviem prečo ale už som sa strašne tešila.
Spolu s Niallom sme sedeli za stolom v kuchyni a poctivo vypisovali každú jednu adresu, ktorú sme mali napísanú na papierikoch.
„Bude to veľká svadba, však ?“ Pýtam sa ho.
„To určite, mamka sa na to strašne teší, chce si všetko urobiť po svojom a tvoj otec jej v tom pomáha, jednoducho k tomu nemám čo viac dodať.“
„Vieš ., pre mňa to ale nebude len svadba môjho ocka, príde tu aj Josh a vlastne celá jeho rodina, ani už neviem či to bol taký dobrý nápad, možno mala mať mama predsa len svadbu v Londýne.“
„Hneváš sa na ňu kvôli tomu, že si berie Josha?“
„Nie, to nie. Ale príde mi to také dosť no, keď obaja tvoji rodičia žijú a v jeden deň dokonca spolu si budú brať niekoho iného, neviem ja by som to asi nedokázala,.. stále to nechápem.“
„Čo nechápeš?“
„To, ako sa kedysi strašne ľúbili až sa vzali, bolo to síce na radnici, ale vzali sa! Ako to dokázali zaľúbiť sa do niekoho iného, ja by som to asi nedokázala ..“
„Vieš moja ,.“ Vyrušila nás Maura, ak by som vedela, že nás počúva, asi by som s týmto rozhovorom ani nezačala.
Pousmiala sa a prisadla si k nám.
„Keď ste mladí, hľadáte dobrodružstvo, bezhlavo sa zaľúbite, často krát nesprávne, trápite sa, potom nenávidíte, však stane sa, že hneď v mladosti nájdete niekoho koho do konca života neopustíte, ja a tvoj ocko sme to šťastie nemali, nenašli sme tú pravú lásku, teraz je to o inom. Sme ako vy mladí hovoríte starí na dobrodružstva, mi potrebujeme vedľa seba človeka, o ktorého sa môžeme vždy oprieť, ktorý vždy bude vedľa nás .. nechceme byť jednoducho sami, no samozrejme je tam aj láska, len v inom zmysle ako v mladosti, každý z vás to pochopí keď prejdete do tých rokov ako sme teraz my.“ Vysvetľovala nám, no krajšie by to asi nedokázala povedať nikto. Zamyslela som sa nad prvými vetami, ktoré povedala. My mladí hľadáme dobrodružstvo, zábavu a často krát si neuvedomujeme čo robíme kvôli láske, prehovorila mi rovno do duše, povedala mi hádam všetko čo mi malo otvoriť oči už dávno, pri tom čo hovorila som celý čas myslela na Nialla a na to, či je práve on ten, s ktorým mám zdieľať celý môj život.
„A chcela by som vás ešte o niečo poprosiť, keď ste už tu.“ Hovorí.
„O čo?“
S Billom sme dlho uvažovali a nakoniec sme sa dopracovali k tomu, že vás dvoch chceme na našej svadbe ako svedkov, prijali by ste to?“
„Č-č o, že?“ Nerozmýšľala som nad tým, že by nás o to požiadala a ešte k tomu spolu s Niallom.
„Určite to prijímame, mami.“ Povedal Niall aj za mňa.
„Ešte toho máte veľa ?“
„Už budeme končiť.“
Maura sa znovu kdesi vytratila a my dvaja sme ostali sami v kuchyni.
„Čakal si to?“
„Vlastne trošku aj hey, a som rád že ty tam budeš stáť so mnou.“ Odtrhol pohľad od obálky a milo sa na mňa usmial.
„Ja tiež.“ Úsmev som mu opätovala.
..
„Ták, konečne to máme za sebou.“ Postavili sme sa a všetky obálky poukladali na jednu kopu.
Vo chvíli keď som sa ho išla opýtať čo budeme robiť začal Niallovi zvoniť mobil.
„Prepáš, musím to dvihnúť.“
„Čo sa deje Liam?“ 
Potom odišiel z izby, asi to bol súkromný hovor, a o jeho obsahu som nemala nič vedieť.
No keďže bolo v dome hromové ticho, počula som útržky z ich rozhovoru.
„O čom mi to tu teraz kecáš?! Liam! Spamätaj sa, čo ma nepoznáš ! To snáď nie je ani pravda, človek nemôže mať ani sekundu pokoj !“ Kričal do mobilu, bolo mi jasné, že to bude niečo vážne. Napadlo ma, či to nebude mať niečo spoločné s tým údajným zneužitím, ktoré nám dnes ráno oznámila tá žena, ktorá nás zastavila cestou do obchodu.
Po chvíli sa ku mne prirútil úplne nahnevaný, z očí mu išiel pohľad, ktorý som hádam ešte v živote nevidela, nespoznávala som ho. Nahnevaný zhodil vázu zo stola, ktorá sa rozbila na dlážke, bála som sa o neho.
„Bože ! Niall, čo sa deje?“ Ihneď som sa ho snažila ukľudniť, no dookola opakoval len jedno slovné spojenie. „To snáď nie je ani pravda!“
Nakoniec sa mi ho podarilo donútiť si sadnúť na gauč a doniesla som mu pohár čistej vody.
„Už ti je lepšie?“ Pýtam sa ho po tom ako vypil celý pohár vody.
„Je mi zle z tých ľudí!“ Naštvane mi odpovedal.
„Dobre fajn, ešte raz a pomaly. Čo sa stalo?“ Prisadnem si k nemu na gauč a chytím ho pevne za ruku.
„Ani nemôžem uveriť tomu, čo mi Liam povedal.“ Konečne začal rozprávať, niečo k veci.
„No, a čo ti Liam povedal?“
„Ani to nechcem vysloviť, je mi zle len keď na to pomyslím ako to niekto vôbec mohol povedať!“ Najprv začal znovu kričať a vetu dokončil s úplne rozklepaným hlasom, v tej chvíli ma ozaj napadli rôzne veci, bála som sa o ich skupinu, alebo čo ak sa niekomu z nich niečo stalo? Vážne som nevedela o čo sa jedná, no Nialla to jednoznačne veľmi rozrušilo.
„Niall, pokoj. Som tu s tebou.“ Pohladkala som ho po líci a silno ho objala, Niall ma však nepustil. Naďalej ma držal v objatí.
„Niečo sa stalo s chalanmi, či nebodaj so skupinou?“ Hovorím mu a rukou ho hladkám po chrbte.
„Liam mi volal lebo sa vraj v celom Anglicku prevalila akási kauza o tom, že som zneužil akési dievča ! A to nie je pravda.“ Rozplakal sa mi v náručí, a popravde som sa aj ja skoro rozplakala s ním. No veď uvažujte ako by sa cítil obyčajný človek, ak by o ňom niekto povedal, že niekoho zneužil a k tomu on bol známi takmer po celom svete, nikto nevie či to je pravda no ja mu verím, pretože bol so mnou celý ten čas a poznám ho tak dobre, že by som sama tento fakt dokázala vyvrátiť.
„Neplač, prosím ťa. Ja ti verím, viem, že si to nespravil. Čo sa vlastne deje? Písali o tebe alebo čo, ja som si nič nevšimla.“
„Liam mi hovoril, že mám ihneď letieť do Londýna, neviem vôbec aká veľká je ta kauza, no bojím sa.“ Cítila som ako sa celý trasie, bola som v koncoch, nikdy by ma nenapadlo, že by si niekto niečo také mohol vymyslieť. Tá baba alebo kto, musel mať riadne švihnuté v hlave, keď toto dokázal dať do éteru a takto ešte aj ublížiť Niallovi, veď ho to celkom zobralo. Presne vtedy keď malo byť všetko v poriadku, pár dní pred svadbou !
„Takže pôjdeš do Londýna?“ Konečne sa odo mňa odtrhol a rukami si zotrel slzy z tváre.
„Bez teba nikam nechcem ísť, si moja jediná opora.“ Začal mi nahovárať aby som sa vrátila do Londýna, ale táto myšlienka sa mi vôbec nepáčila. Iba včera som prišla domov a už by som zase mala ísť na to hrozné miesto.
„Nie, ja sa tam vážne nechcem vrátiť.“ Rázne som protestovala.
„Ally, bez teba to nezvládnem, neovládal by som sa ak by si pri mne nebola, dobre vieš, aký som keď ma niekto vytočí,.“ Snažil sa ma presviedčať. Bolo mi jasné, že Niall tam určite nemôže ísť sám, veď by sa mu ešte niečo stalo, no ja som celkom vážne nemala namierené do Londýna.
„J-ja, j-j a to nezvládnem.“ Sklonil si hlavu do dlaní a znovu začal plakať.
V tomto momente bolo všetko na mne, iba ja som mu mohla pomôcť. Hrnulo sa to na mňa, na jednej strane som to miesto už nikdy nechcela vidieť, ale na druhej som musela Niallovi pomôcť, vlastne samého by som ho určite ani nikam nepustila, a mala som ešte čo vysvetľovať ostatným ak si myslia, že som jeho priateľka, lebo nie som ! Len ,. No to ešte ani mi sami dvaja nevieme.
„Pôjdem teda s tebou.“ Hovorím mu a vlastne ešte sama neverím, že sa tam znovu vrátim.
„Vážne, robíš to pre mňa.“ Pozorovala som na ňom, konečne trošku povzbudenia.
„Samého by som ťa tam určite nepustila.“
„Mrzí ma, že ťa zaťahujem do takýchto vecí..“
„To nevadí, cítim, že musím byť po tvojom boku, nie len pri tom peknom ale aj pri chvíľach ako je jedna z týchto, vždy budem pri tebe.“ Povzbudila som ho
myslím si, že peknými slovami. Zotrela mu slzy z tváre, silno ho objala a znovu začala myslieť na to, ako to vlastne všetko dopadne, pretože náš život nemôže byť ani chvíľočku taký „normálny“ aký by sme si aspoň na krátky čas zaslúžili, znovu sa mi pripomenuli slová, ktoré nám povedala Maura, mala by som byť s ockom doma a pomáhať mu, ale robím to pre Nialla, a kvôli tomu, že ho ľúbim. 

Copyright © 2014 Michelle_Reall