Boy from the past (Niall Horan) I. séria

22. Chapter

"Vstávaj, Allyson." Budí ma Emily. Môj krásny sen o tom, že som doma sa rázom stáva minulosťou.
"Je Pondelok, musíš ísť do školy." Predieram si oči prstami a myšlienka sa mi zastavuje pri tom ako to v škole bude vyzerať a či vôbec niekde zapadnem.
..
"Tak, Bella ťa tam už zavedie." Povedala mama keď sme vystúpili z auta, pred školou bol veľký frmol. Všade samé skupinky ľudí, ktorí si majú čo povedať, neostávalo mi nič iné ako sa k jednej z tých skupiniek pridať, alebo mám byť s Bellou ? 
"Veľa šťastia, poobede ťa vyzdvihnem." Objala ma a dala pusu na líčko, bolo to od nej nadmerne nechutné, nepotrebujem aby si o mne ľudia ešte mysleli, že som "mamičkina dcérka".
Chcela som to mať čo najskôr za sebou, no aj napriek tomu som mala motýliky v brušku, nemala som ani poňatia ako to tu funguje.
"Ahoj, Bella a toto je kto?" Poukazovali na mňa jej kamošky, alebo ako by som ich mala nazvať, nevedela som, že je to tu tak prísne ak chceš patriť do nejakého zo "spolkov" musíš si to zaslúžiť, všetko je tu úplne hore nohami, nechápem .. 
"Allys, je tu nová, je moja susedka,." Začala im vysvetľovať počas toho ako sme išli chodbou. Naokolo bolo plno neznámich tvárí až kým som ho nezbadala, obzrela som sa za seba a pri istej partii chalanov bol Noah, určite to bol on, trošku som sa potešila, že je tu človek, ktorého som pred tým už videla, teda okrem Belly.

Bella celou cestou k triede rozprávala len o tom, čo jej fotrík zasa vymyslel, vraj pôjdem do NY spolu s jej mamou a ona bude doma sama, potom som začula niečo ako slovo "párty" a poriadne veľa alkoholu .. Vnímala som to aj cez to, že som k ním bola obrátena celý čas chrbtom a pozorovala Noaha až kým si ma nevšimol, prv si ma celú obzrel od hlavy až po päty a tak sa šibalsky usmial, bol strašne zlatý, ale zdal sa byť iný ako včera, nebol už taký smutný, skôr naopak žiaril šťastím, myslela som si, že to bolo mnou ale ihneď som tú myšlienku vyhodila z hlavy a nasledovala svoju vedúcu "svorky" Bellu.
Pred triedou sme zastali a všetky sa otočili do polkruhu.
"Ja som Sarah, Ja Kirsten, Ja Elsie, Ja Cheryl a Ja Bella, ale mňa už poznáš." Zasmiali sa. Bola som z toho trošku zmetená, bolo to na mňa trošku veľa mien a keď som vošla do triedy všetci sedeli na svojich miestach len to jedno, pre mňa vyhradené bolo voľné. Ostatných som si nevšímala, sústredila som sa len na to aby som niečo nepokazila, sadla som si na svoje miesto a až ma zamrazilo keď som sa obzrela za seba.
"Noah, čo tu robíš?" Vyšlo zo mňa celkom nekontrólovateľne.
"To by som sa mal skôr opýtať ja teba." 
"Prečo si vtedy odišiel len tak bez rozlúčky?" Až potom som si spomenula na papierik, ktorý mi tam nechal.
"Asi si ten papierik nenašla, čo?"
"Hey, len som nemala čas ho otvoriť." 
"Pššt." Priložil si na ústa ukazovák a druhým ukázal na dvere, do triedy vošla asi moja triedna učiteľka, bola trošku postaršieho tipu dosť výrečná ako som si stihla všimnúť.
Ako bolo zvykom všetci sme sa postavili a hneď vyzvala moje meno.
"Slečna Allyson, poďte sem dopredu a povedzte nám o sebe niečo." Zhlboka som sa nadýchla a dúfala, že netrepnem nejakú z tých svojich somarín. Postavila som sa pred celú triedu a nemo na nich pozerala, ledva zo mňa vyšlo moje meno.
"No ták, nehambi sa, či nemáš jazyk?" Zažartovala. Hlavou sa mi premietalo toľko spôsobov ako to ukončiť, ale nakoniec som si vybrala, že najlepšie by hádam bolo niečo o sebe povedať a rýchlo si sadnúť do lavice. A tak som spustila.
"Volám sa Allyson, som zo Severného Írska a presťahovala som sa sem k mojej mame, zatiaľ neviem ako dlho tu budem, možno len do konca tohto školského roka, na mojej bývalej škole som sa venovala tancu, ktorý pre mňa doteraz znamená veľmi veľa .." A skončila som.
"Vyčerpávajúca odpoveď." Stihla poznamenať pani Tomsonová.
Rýchlo som sa vybrala konečne si sadnuť, už keď som sedela v mojom teritóriu ešte raz ma vyzvala.
"Myslím, že viete o tom, že potrebuje urobiť ešte záverečné skúšky z Dejepisu." 
"Hmm, áno." Zamrmlala som a zvápätí som sa ponorila do knihy pred sebou.
Po škole som sa vybrala spolu s Bellou a ostatnými na obed a preto, že som bola taká hladná som do seba trieskala všetko čo sa len dalo, ostatné na mňa len divne pozerali a potichu sa smiali.
"Trošku pomalšie, veď zhltneš aj mňa." Smiala sa Sarah.
"Nechceš aj trošku z môjho, už mám dosť." Ponúkla sa mi Kirsten, keď som pozrela do jej taniera, bol skoro nedotknutý, nešlo mi to do hlavy. Aj keď som nebola ešte plná, odmietla som jej štedrú pomoc a radšej sa prekonala ukončiť moju túžbu po jedle.
"Allys, Allys, odkiaľ poznáš Noaha?" Horlivo na mňa vyhŕkla Cheryl.
"Hmm, čo?" Robila som sa, že som ju nepočula.
"Videli sme ako ste po sebe pozerali hneď na prvej hodine." Šepla Elsie, keď okolo nás prechádzala svorka športovcov.
"Bella, tak večer u nás?" Opýtal sa jej jeden z nich.
"Jasné, platí." Odpovedala.
"Niekam ideš?" Vyčítavo som sa jej opýtala aj keď ma do toho nič nebolo.
"Hey, ideme všetky, u Bredliho je dnes párty, môžeš prísť aj ty." Povedala Bella zatiaľ čo v ruke držala pomaranč a išla ho zo zlosti nezpučiť.
"Sofie ti ho nepreberie, ja to viem." Šepla jej do ucha Kirsten a pozerala na Bredliho.
"V to dúfam, inak ju vlastnoručne zabijem." 
"Baby, ja už pôjdem má po mňa prísť Emily,." Odtiahla som sa od stola a kráčala smerom k východu z jedálne.
"Tak večer, ?" Posledný krát po mne vykríkla Elsie. Iba som jej z diaľky prikývla a pokračovala ďalej v ceste. Premýšľala som na prvym dňom v tejto škole a došlo mi, že to nebolo až také hrozné ako som si predstavovala.