Boy from the past (Niall Horan) I. séria

100. Chapter

Prakticky posledná stá časť. No prakticky, ešte jedna bude, trošku z pokračovania svadby a spojím to aj trošku s prológom, aj keď príbeh bude mať pokračovanie ako som už dávnejšie povedala :-) Časť som nepridávala trošku dlhšie, kedže som bola v BA a potom na výlete vo Viedni so školou :3 Musím sa pochváliť, že ma vybrali medzi najlepšími žiakmi :-D Ale určite bolo veľmi super! Viedeň je krásna, a aj PRATER- zábavný park :-D Ak by ste chceli vidieť fotky, niečo som už pridala na instagram, tak šup choďte sa pozrieť ;) Prológ by som chcela pridať hneď zajtra a vlastne týmto ukončiť túto sériu viac slov k príbehu vám samozrejme ponúknem zajtra :-) 

V Sobotu som sa zobudila už o 4 ráno, vôbec som nemohla spať. Pocit vo mne bol tak silný, že som vstala z postele a pristúpila k oknu. Pomaličky začínalo byť šero, hmla sa vytrácala do výšok a cez malé chumáče mrakov vykuklo slniečko. Všetci sme sa báli, že bude pršať, lebo to by sa všetko zničilo. Stoličky, stoly, dekorácia .. to všetko bolo ešte v sklade, ktorý mal ocko. Určite si privstal a teraz to bude všetko vynášať vonku, tak som sa umyla, učesala, obliekla sa do riflí a vykročila z mojej izby. Keď som zišla dole do kuchyne zistila som, že nie som jediná kto nemôže spať.
„Dobré ránko.“ Ešte ospalo hovorím ockovi, ktorý si pripravuje kávu.
„Nespal som hádam celú noc, aj tak mám ešte plno práce.“ Zúfalo hovorí a dáva vodu do kanvice.
„Urob aj mne, lebo cez deň to nevydržím .. prečo si nepovedal niekomu aby ti pomohol ?“
„Nechcel som sa nikomu prosiť, sama dobre vieš, že najradšej si to pripravím sám.“ Prisadol si ku mne na stôl.
„Ja ti pomôžem, veď to vieš ..“ Pousmejem sa.
„Kedy si vstala?“ Opýtal sa ma.
„O 4, vôbec som nemohla spať .. zbytočne budem len tak ležať v posteli, radšej ti pomôžem.“ 
„Tešila si sa na dnešok?“ Opýtal sa ma.
„Nebudem klamať, celý čas som sa cítila veľmi čudne, prišlo mi to divné keď v jeden deň majú svadbu moji obaja rodičia, no teraz to už neriešim. Hlavne, že si šťastný potom som šťastná aj ja, a keď je s nami aj Robin, čo viac si môžem priať?“
„Dúfam, že dnes sa to všetko podarí .. a čo s tou dlahou?“ Pozrel pod stôl, kde bola moja noha.
„Ja neviem .. tak som sa tešila, že si obujem nové topánky, ale asi budem chodiť s barlami, aj keď ma tá noha už vôbec nebolí ..“ Smutne hovorím.
„Môžem s tebou skočiť neskôr do nemocnice aby sa ti nato pozreli, ak chceš.“ Vstal od stola a zalial kávu vriacou vodou.
„Nech sa páči, máš tam aj dve kocky cukru.“ Položil mi šálku na stôl, pričom už len vôňa tej kávy ma celkom prebrala.
„Mal by si čas so mnou tam ešte skočiť?“ Prekvapene sa pýtam.
„No, ak stihneme vonku všetko prichystať o 7 by som mohol, lebo až o 8 sa pôjdeme pripravovať.“
„Ani vy už nespíte?“ Prekvapil nás Robin v kuchyni.
„Aspoň takú hodinku určite.“ Hovorí ocko.
„Ty prečo ešte nespíš?“ Pýtam sa ho.
„Mám izbu hneď nad kuchyňou, počul som vás.“ Otrávene hovorí a sadá si za stôl k nám.
„Tak nám pomôžeš s prípravami vonku.“ Odpila som si z kávy, ktorá mi jemne popálila pery.
„Je ešte horúca! Ako to môžeš piť?“ Čudoval sa ocko.
„Je ako mama, aj ona takto do seba nahlce kávu.“ Poznamenal Robin.
„A ozaj, kedy príde s Joshom a Kate sem?“ 
„Maura sa ide o 8 ráno pripravovať, má návštevu v salóne a potom príde domov, kde si oblečie šaty, žiadne ceremónie nechceme, jednoduchú svadbu .. ale čo si vymyslela tvoja matka to už neviem, dohodli sme sa, že najneskôr o 10 tu bude, lebo o pol hodinku začína obrad, nerád by som na ňu čakal .. a mimochodom, ty a Niall ste svedkovia tak by ste mali byť tak isto doma.“
..
Keď sme dopili kávu tak sme sa pobrali na záhradu všetko pripraviť. Robin s ockom vyberali stoličky a lavičky a ja som s barlami prenášala dekoráciu na stoly. Ani sme sa nenazdali a všetko bolo hotové, finálny pohľad na záhradu bol očarujúci, vyzeralo to hádam ako v rozprávke.
Dnešný deň začal naozaj veľmi sľubne, potom ma ocko vzal do nemocnice tak ako mi to sľúbil. Doktor sa mi pozrel na nohu a usúdil, že dlahu by mi naozaj mohol dať dole, čomu som neverila, lebo som bola zmierená s tým, že celú svadbu presedím na stoličke a budem sa pozerať ako ostatní ľudia tancujú.
..
Po návrate z nemocnice, pred našim domov už stálo pár áut. Ja som sa konečne postavila na obe nohy a vychutnávala si plným dúškom chôdzu, keď ku mne pribehol Niall.
„Tvoja babka mi povedala, že si išla do nemocnice, niečo sa stalo?“ Strachoval sa.
„Nie, všetko je v poriadku. Bola som pri doktorovi, a dali mi dole dlahu. Môžem tancovať, a moja noha je v poriadku.“ Sršila som šťastím.
„Mohol by som ti niekoho predstaviť?“ Roztomilo sa opýtal.
„Koho?“
„Chalanov, už sú u nás doma.“
„Jasné, už sa teším kedy sa oficiálne zoznámime.“ Prešli sme cez chodník k im do dvora a zavítali do obývačky.
„Chalani?“ Kričal Niall už z predsiene.
„Počúvajte, buďte pokojný, nepokazte to !“ Počula som ako jeden z nich šepkal.
„Nemusíte sa mi predstavovať, vaše mená poznám hádam naspamäť, som rada, že sa stretávame aj za iných okolností ako to bolo po prvý krát u nás doma.“ Hovorím.
„S tou metlou sme boli na titulnej strane skoro všetkých časopisov v Británii.“ Poznamenal Harry.
„Ale aspoň sme sa zabavili.“ So smiechom hovorí Louis.
„Inak, Mia ešte neprišla?“ Pýtam sa ho.
„Volal som s ňou a povedala mi, že ma doma ešte nejakú prácičku, no do začiatku obradu by to mala stihnúť.“ 
..
„Niall, a Denisa je tu tiež?“ Pýtam sa ho.
„Aj Greg, spali v mojej izbe .. a ja som sa musel odsťahovať na gauč.“ Podráždene hovorí.
„Opýtame sa ich ?“ Hovorím.
„Hneď teraz?“ „Potom už nebude čas!“
„No poď.“ Chytil ma za ruku a vyšli sme hore schodmi k jeho izbe, no pred dverami sme zastavili lebo sme počuli hlasy.
„Kedy im o tom povieme? Až na oslave, však?“ Hovorila Denisa.
„Už sa neviem dočkať, kedy sa to dozvedia.“ Šepkal Greg, no mi dvaja s Niallom sme veľmi dobre vedeli o čo kráča, ani sme sa ich nato nemuseli pýtať, lebo dnes sa to všetkých chystajú povedať, takže ďalší náš problém bol z krku, no ja som stále bola iba v rifliach vôbec nenamaľovaná ani učesaná, rýchlo som potrebovala chvíľku pre seba, aby som sa dokázala nahodiť do šiat a podobne. Tak sme spolu naspäť zišli dole na prízemie, kde boli chalani a stále sa o niečo rozprávali.
„Maura už išla do salónu?“ Pýtam sa Nialla.
„Pred pár minútkami, hovorila že do hodinka sa vráti.“
„Pozri, už je takmer pol 9 .. musím sa ísť pripraviť. A aj ty nezabúdaj, že si svedok, trošku štýlu do toho. Obleč si tú košeľu čo som ti vybrala, dobre? Ja prídem k vám, musím ešte pomôcť Maure so šatami. Ľúbim ťa.“ Dala som mu božtek a rýchlo utekala k nám domov.
Starí rodičia už boli ako na ihlách a všetko organizovali. Keďže bola u nás aj hostina, potrebovali sme jedlo, zákusky, torty .. proste všetko. Momentálne toto mali na starosti oni, ja som sa musela ísť pripraviť. 
..
Keď som dobehla do svojej izby, ihneď som si vytiahla zo skrine šaty a položila ich na posteľ. Tak som si vybrala krabičku, kde boli novučké maslové topánku s platformou. No keď som sa pozrela do zrkadla, bola som ako jedna katastrofa. Ešte že som si včera večer stihla dať sprchu inak to dnes ani náhodou nestíham. Ako prvé som sa namaľovala, hneď to vyzeralo lepšie. No problém bol čo s vlasmi. Vôbec som nerozmýšľala nad kaderníčkou, bolo mi to jedno. Stačil by mi aj drdol, no že to bola svadba mojich rodičov tak som si neposlušné rovné vlasy natáčala s kulmou aspoň pol hodinu, no výsledok stál zato.
Tak prišlo na rad to hlavné, šaty ktoré boli nádherné a ktoré mi kúpil Niall. Tešila som sa, že dnes budeme spolu dokonale zladení, budeme obaja ako cukrová vata. Už mi ostávalo len to posledné, vyskúšať si obuť topánky. Moja noha ma už nebolela a ja som mala pocit, že to zvládnem, Tak som nasunula nohu do topánky a špičkami sa postavila na koberec. A naozaj bolo všetko v poriadku, moja výška bola síce trošku väčšia ako pred tým, ale to mi nevadilo, lebo teraz aspoň nebudem menšia ako Niall , ale budeme rovnako vysoký. Ešte chvíľku som sa kochala pohľadom v zrkadle a tak som si to zase namierila k susedom, pozrieť sa na Nialla, ktorý mi sľúbil, že sa oblečie aj sám, no na moje prekvapenie sedel v obývačke s chalanmi a bol oblečený rovnako tak ako som ho videla naposledy.
„To nemyslíš vážne.“ Vtrhla som im do izby.
Nikto nič nepovedal, všetci na mňa len nemo pozerali.
„Vstávaj a poď sa obliekať !“ Zúrila som, no Niall ma na slovo počúval.
..
„Allys, poď ku mne.“ Počujem ako Niall hovorí.
„Už si oblečený?“ Pýtam sa ho.
„Už len kravata, prosím pomôž mi.“ Prosíkal.
„Tak som sa postavila z postele a podišla k nemu.“
„Ako je možné, že chlap ako ty si nevie uviazať kravatu.“ Smejem sa.
„Viem, len som chcel aby si mi ju uviazala ty.“ Žmurkol na mňa a chytil ma za ruky.
„Prečo si taká nervózna? Ani moja mama nie je tak na ihlách ako ty, a to má svadbu.“ Upokojuje ma.
„Nedokážem byť v kľude, lebo chcem aby bolo všetko dokonalé.“
„Vidíš, ešte som ti ani nestihol povedať, že si nádherná. Vieš ako po teba pokukovali chalani? Skoro som žiarlil.“ Žartoval.
„Naozaj mi to pristane?“ Trošku sa oslobodím od starostí a venujem sa Niallovi.
„Hovoril som, že budeš vyzerať ako princeznička a mal som pravdu.“ 
„Ale to len kvôli tebe vyzerám takto, no najlepšie je to, že som šťastná .. a to vďaka tebe.“ Objala som ho.
„Ľúbim ťa, a dúfam že aj my dvaja raz budeme mať takúto svadbu, zo všetkým čo k tomu patrí.“ Jemne ma pobozkal na pery.