Boy from the past (Niall Horan) I. séria

96. Chapter

„Prosím?“ Nakoniec som to predsa len zodvihla.

„Ehmm, Allyson si to ty?“ Ozval sa mi tenučký hlások, ktorý mi bol známi.

„Clacie?“ Zvolala som do mobilu.

„Už som si myslela, že mi to ani nezodvihneš.“ Hovorí.

„Prepáč, ale nemala som tvoje číslo, tak som sa bála zodvihnúť, ale určite nevoláš len tak. Niečo sa stalo?“

„Spolu s mamou potrebujeme tvoju pomoc. Otec nás doma zase napadol, našťastie ho zadržala polícia.“

„Clacie, všetko je v poriadku ? Čo potrebujete?“

„Všetko nie, a práve preto ti volám ..“ Odmlčala sa.

„Čo potrebuješ, ak budem môcť pomôžem ti.“ 

„Chceme sa presťahovať do Írska, ak by to bolo možné aj tam kde bývaš ty ..“

„Do Mullingardu?“

„Áno, presne tam.“

„S čím ti môžem pomôcť?“

„Nemáme veľa peňazí, ale veľmi by si nám pomohla ak by si zohnala maličký dvojizbový byt na prenájom.“

„Niečo podobné tomu, kde bývate?“ Pýtam sa.

„Lepšia lokalita, ale za tú cenu to lepšie asi nebude, len potrebujeme ten byt, čo najskôr.“

„Ak ho zoženiem určite sa ti ozvem.“

„Mám ešte jednu prosbu.“

„Akú?“

„Nechcem ťa naháňať, ale ponáhľaj sa! Otca určite pustia a my s mamou sa bojíme chodiť vonku.“ Počula som ako sa rozplakala.

„Kedy prídete? Aby som vedela do kedy mám ten byt hľadať.“

„Snáď už aj na budúci týždeň.“

..

„Tá Clacie si vie vybrať teda dobu, musí to byť teraz ? Keď sme si akurát išli oddýchnuť?“ Hneval sa Niall.

„Prepáč, sľúbila som jej pomoc a to v akej je situácii si vyžaduje rýchle konanie.“

„Kam to ideš ?“ 

„Za ockom, veď je maklér, ten mi bude vedieť pomôcť.“ Rozbehla som sa cez záhradu k nášmu domu.

„Robin?“ Náhle som sa zastavila, keď som ho zbadala na lavičke pred domom.

„Prečo si tu sám?“ Prisadla som si k nemu.

„Kde si bola?“ Opýtal sa ma. „U susedov, s Niallom .. ale ponáhľam sa za ockom. Prečo si smutný?“

„Nie som smutný, ale premýšľam.“ 

„Nad čím?“

„Kde by som začal. Neviem ako sa mám prihovoriť k chlapcom, čo sa hrajú v parku.“

„To nevadí, ak sa hanbíš, pôjdem s tebou.“ Navrhujem.

„Nie ! Chcem ísť sám, chcem byť konečne samostatný.“

„Dobre, ale ak by si čokoľvek odo mňa potreboval. Stačí povedať.“

„Mám ťa rád sestrička, a ďakujem.“ Objal ma a potom sa neisto postavil a odkráčal pred dom odkiaľ mal výhľad na park kde sa hrali deti. Dlho som nepremýšľala, pokračovala som v tom kam som mala namierené – za ockom.