Boy from the past (Niall Horan) I. séria

97. Chapter

Pred schodiskom som sa však stretla už s Louisom a Niallom. Obaja mali v rukách ruksaky a usmievali sa na mňa.

„Odhoď tie palice. Začíname žiť!“ Skríkol Louis a pretlačil sa okolo mňa, skoro ma zvalil na zem. Iba som sa vyčítavo pozrela na Nialla.

„Nemôžem zato. Uteká za Miou.“ Pokrčil plecami a pomohol mi s barlami.

„Asi by som si niečo mala ísť zbaliť aj ja.“

..

Vo chvíli keď sme sa všetci ocitli v aute vo mne konečne zavládol pokoj. Niall šoféroval, ja som sedela vedľa neho a Louis s Miou boli vzadu a o niečom sa rozprávali.

„Pôjdeme kúpiť to jedlo?“ Ozval sa Niall.

„Áno, ale myslím si, že najlepšie bude ak pôjdem iba ja a Mia .. ty a ten vzadu by ste mali ostať v aute, chcem rýchlo nakúpiť a potom si konečne sadnúť a relaxovať.

„Snáď byť so mnou, nie ?“ Urazil sa Niall. „Ehm .. relaxovať s tebou.“ Doplnila som.

„Tak to je lepšie. Kúpte toho naozaj veľa ! Nechcem byť hladný ani chvíľu a okrem toho ideme na 3 dni ., štvrtok poobede sa vrátime, súhlasíte s tým?“ 

„Myslím, že to vyhovuje každému.“ Povedal za všetkých Louis, medzitým Niall zaparkoval na parkovisku pred supermarketom.

„Všetko som si tu pre istotu napísal.“ Podal mi papierik do ruky. Pozrela som sa na dlhý zoznam toho, čo si Niall plánoval nakúpiť.

„Všetko nie. Veď z toľkého jedla ti príde zle.“ Odvrkla som a otvorila dvere od auta.

„Mia, poď!“ Zvolala som.

Tento nákup som chcela mať čo najrýchlejšie za sebou. Rýchlo sme nahádzali spolu s Miou všetko možné do košíka a utekali k pokladni. Zaplatili sme a s plnými taškami sa vybrali preč. Pred vchodom som však stretla človeka, ktorému som istým spôsobom ublížila ešte pred mojim odchodom do Londýna.

„Ahoj Allyson, aj ty Mia.“ Milo sa na mňa usmial. Aj po bolesti, ktorú som mu vtedy spôsobila bol to stále ten milý, očarujúci Adam Stewart, chalan ktorý ma pozval na rande, cez lístoček. 

„Ahoj Adam.“ Odpovedala som trošku zaskočená.

„Prosím ťa. Kam vy dve idete s toľkou hŕbou jedla?“ Pozrel na dve veľké, plné tašky.

„Ideme si s chalanmi oddýchnuť trošku mimo mesta.“ Povedala Mia, iba som na ňu hodila nenávistný pohľad. Toto si pred Adamom mohla odpustiť.

„Naozaj? A s kým idete?“ Pýtal sa ďalej.

„Tamto sú.“ S radosťou ukázala Mia na auto kde bol Niall s Louisom.

„To je Niall?“ Lepšie sa pozrel. „Je to on.“ Konečne som niečo povedala aj ja.

„Takže, už ste spolu?“ „Dá sa to tak povedať.“ Hovorím. „To je úžasné ..“ Odpovedal so sklamaním v hlase.

„Ja už pôjdem, rád som vás videl.“ Pousmial sa a stratil sa vo dverách supermarketu.

„Mia!! Ideme s chalanmi mimo mesta?! A ešte na nich aj ukážeš? A vôbec odkedy chodíš s Louisom?“ Vykričala som na ňu.

„Nič také som nepovedala ..“ Odvrkla mi naštvane, vzala tašku zo zeme a odpochodovala smerom k autu, kde jej Louis pomáhal dať nákup do kufra.

„Načo tam čakáš?“ Zakričal na mňa. Rozmýšľajúc nad Adamom som vzala tašku zo zeme a nasledovala Miu.

..

„Ešte dlho budeš taká naštvaná, nechcela som to takto povedať ..“ Znova sa mi ospravedlňovala Mia v aute. Už som myslela, že jej to odpustím, no krátko po tom povedala niečo čo ma ešte viac urazilo.

„Adam je len obyčajný chalan,.. čo si to tak berieš k srdcu ? Nerieš to.“ Pozorovala som ju v zrkadle, zavesenom na skle.

„Akože je len obyčajný chalan .. nedávno som s ním bola na rande, kde si mi TY sama kázala ísť a teraz je len obyčajný chalan ?“ Vybuchla som, strašne ma to rozhodilo. Keď si spomeniem, že práve Adam bol jediný chalan, ktorý ma pozval na rande .. samozrejme okrem Niall, a Mia mi povie, že je LEN obyčajný .. akoby tým niečo chcela naznačiť.

„Si zlatá keď sa rozčuľuješ.“ Provokoval ma ešte aj Louis.

„Drž už tú hubu!“ Skríkla som po ňom, až Niall trhol volantom a zaparkoval na kraji cesty.

„To naozaj chcete aby sme ešte havarovali?!“ Zvýšil hlas, čo doteraz bol vždy len ticho, takmer som na neho zabudla.

„Alyson tu stále rieši niečo čo je nepodstatné ..“ Obhajovala sa Mia.

„Jasné .. nepodstatné je to, že si Adamovi vyrozprávala všetko čo ideme robiť .. akoby to nestačilo, ešte si aj z úsmevom na tvári ukázala na Nialla a Louisa ..“ Znovu som obhajovala môj názor nato, že to nemala robiť.

„Povieš mi čo ti tak vadí ? To, že Adam vie o tom, s kým ideš .. alebo to, že som vôbec niečo také povedala.“ Povedala posledné slovo Mia. Na túto otázku som odpovedať už nedokázala, rozhodilo ma to .. a snáď v tom bolo niečo čo možno bola pravda.

„No konečne je tu ticho !“ Otrávene povedal Louis a vzadu objal Miu.

„Môžeme ísť.“ Nahnevane som zakričala na Nialla.

„Ešte stále si nervózna? No tak Mia povedala niečo čo nemala .. hádam ju teraz nezabiješ. Mali to byť pokojné dni, bez hádok .. nie?“ Vyčítavo sa na mňa pozrel. Vtom som si uvedomila, že má pravdu .. 

Ako jednoducho ma dokázalo rozhodiť jedno obyčajné stretnutie s Adamom, možno ma najviac naštvalo to, že ma videl s Niallom, čo zatiaľ nemusel.

Dokázalo to vo mne vyvolať obrovské pochyby, pri spomienkach nato ako sme spolu sedeli v na zákusku a rozprávali sa .. a neskôr aj to, ako som utekala domov a plakala kvôli tomu, že sa ma opýtal na Nialla.

Toto som si vždy priala aby som bola s chalanom, ktorý sedí vedľa mňa a vyčítavo sa na mňa pozerá len preto, že som hrozne hysterická.

„Prepáč mi to ..“ Poviem s uznaním pravdy na ich strane.

„Už môžeme ísť?“ Opýtal sa ma.

„Áno.“ Pozrela som von oknom a sledovala cestu.