Boy from the past (Niall Horan) I. séria

24. Chapter

"Ako vyzerám?" Opýtala som sa Emily po tom, čo som na seba hodila šaty z čias Alá 90 roky a kabelu, ktorá je síce od Prady ale už je pekne stará, dúfam, že to nebude až tak vidieť.

Prekvapená si ma celu obzerala akoby som spáchala trestný čin a hrozilo mi väzenie po chvíli mlčania sa našťastie rozhodla niečo povedať.

"Wau, len tie topánky,. počkaj, poď so mnou." Viedlama po dome až sme zastavili pred dverami o ktorých som dosiaľ netušila. Vybrala kľúč spod koberčeka, ktorý bol pred dverami a začala ich odomikať, ani v kútiku duše by ma nenapadlo, čo by som tam asi tak mohla nájsť, bol to hotový ráj, ráj šiat, kabeliek, doplnkov, topánok,.. proste šatník, aký mávajú Hollywoodske hviezdy, prekvapene som zízala na všetko okolo seba,.. a úplne som stratila reč.

"Tie topánky treba vymeniť, niečo elegantnejšie sa tu snáď nájde, keď už máš tak rada tie 90-te roky." Poznamenala a bez menšieho úsilia schmatla ovládač a o malú chvíľu predo mnou stála veľká výloha topánok na platforme, snáď všetkého druhu, najradšej by som v tom šatníku bývala.

"Hmm, kvietočkované šaty, biele bolérko, počkať niečo tu mám,.." Zamýšľala sa a ja som na ňu len celý čas nemo hľadela.

"Som presvedčená, že tieto ti určite sadnú." 

..

"Kto ťa nakoniec presvedčil, že tam ideš?" Pýta sa me keď sme zišli dole do obývačky.

"Len tak sama, rozhodla som sa, že je načase spoznať nových ľudí." Priznám sa aj mňa táto odpoveď prekvapila, čim viac klamem tým je to presvedčivejšie, je jasné, že tam idem kvôli Noahovi ale to jej určite nepoviem.

"Prekvapuješ ma čím ďalej tým viac." Usmiala sa na mňa akoby vedela, že som jej niečo zamlčala. Roztriasla som sa, ako to pri mne býva a len som hodila pohľadom do zeme.

"Chceš mi ešte niečo povedať?" Tentokrát bol jej pohľad otrošku iný, nedal sa prirovnať k ničomu, teda tento pohľad som na nej videla prvýkrát, akoby čítala moje myšlienky a vedela, že jej chcem niečo povedať.

"Ty si sa o mňa súdila?" Vyšlo zo mňa celkom nekontrólovateľne. Ihneď na mňa pozrela očami a bola prekvapená z toho, že sa jej to pýtam práve teraz.

"Áno, ale o tom hádam vieš.." Ticho odpovedala.

"Hey, od dnešného dňa." Otvorila som svoju kabelku a vytiahla list, ktorý mi dal ocko, mala som ho tam pre prípad, že by som ho potrebovala.

"Toto mi dal ocko, prečo som o tom nevedela, celý ten čas som si myslela, že na mňa kašleš, že ma nemáš rada, proste že ma nechceš,.. prečo až teraz, keď budem už skoro dospelá,. robí vám to dobre ničiť mi život?" Nezvišovala som hlas, a to preto, že som nemohla, cebo som mala v hrdle obrovskú hrču a v očiach slzy.

"Sadni si.." Tak som si sadla na pohovku z kože a čakala čo mi odpovie.

"Vieš Allys, zlatko mám ťa strašne rada, a ten list to je minulosť ale nikdy to nebolo tak, že by som ťa nemala rada, práve naopak aj keď som mala pri sebe Robina a neskôr moju dcéru a Josha, necítila som sa ako v rodine lebo si mi chýbala ty, ty moje usmievavé slniečko, mama svoje dieťa nikdy neopustí ale vidíš, že v tomto prípade sa to inak nedalo, Billy na súde vyhral a ja som sa s tým nezmierila, až teraz po dlhých rokoch keď ťa tu konečne mám ti chcem dokázať, že som naozaj dobrá mama, a nechcem byť pre teba žena menom Emily, nie už vážne nie a ospravedlňujem sa za tú facku,. no ani si nevieš predstaviť ako som sa vtedy cítila, čo tak začať odznova Allys?" 

Pozrela na mňa psími očkami, pocity vo mne vreli, hlava mi hovorila aby som odtiaľto ušla ale srdce ju túžilo objať a preto som ani chvíľu neváhala, neobjala som ju tak dlho, že si to snáď ani nepamätám.

"Dobre,.. mami"

..

"Prepáčte, že ruším ale slečna Allyson tu má návštevu." Prišla do obývačky Melinda a oznámila mi to.

"Kto to je?" Opýtala som sa, lebo som s nikým nebola dohodnutá a k tomu ani nikto nevie kde bývam, potom ma napadlo, že by to možno mohla byť Bella lebo ona na tú párty ide.

"Povedz Belle, že o chvíľu som tam." Odkázala som Melinde lebo som chcela byť ešte chvíľu s mamou.

"Jedine, že by Bella bola chalan, ale odkážem." Drzo poznamenala a ihneď utekala preč.

"Asi ju vyhodím." Zažartovala mama.

"Hmm, nie je v celku simpatická." Brala som jej slová vážne.

"A čo za chalana to prišiel?" Znova vyzvedala.

"To neviem ani ja, čakala som, že to bude Bella."

"Tak choď, nech na teba nečaká." Rozlúčila sa so mnou a po ceste k dverám som premýšľala aj ja kto by to asi tak mohol byť.

Len keď som otvorila dvere, až potom ma čakalo ozajstné prekvapenie..