Keď som prišla domov bolo takmer 7 hodín večer, dnešný deň mi naozaj zletel strašne rýchlo, možno práve preto, že som ho strávila v jeho spoločnosti, cítila som sa výborne, nič ma netrápilo, usmievala som sa ..
„Allyson, drahá poď k nám.“ Prerušila ma zo snívania babka. Vysmiata som vkročila do obývačky a posadila sa do kresla.
„Vieme, že si mala narodeniny, nezabudli sme ..“ Hovorí babka.
„Nevedeli sme, čo ti máme dať, ale , že to boli tvoje 18 – náste narodeniny, chceli sme ti dať niečo, čo ti nás bude vždy pripomínať.“ Dokončil dedko. Nechápala som, čo majú na mysli.
„Mne úplne stačí, že ste tu. Viac nepotrebujem.“ Postavila som sa a oboch ich vyobjímala.
„Už sme sa tak rozhodli, si naša jediná vnučka, ktorá je už dospelá .. a preto, že my sme už starí, sme sa rozhodli, že ti darujeme náš dom na vidieku.“ Povedala babka, a ja som sa skoro rozplakala.
„To nie, to nemôžem prijať.“ Rázne som protestovala.
„Všetko je už tvoje.“
„Ale, ale .. ja to nezvládnem, má mi patriť tento dom a ešte aj váš .. prečo to nedáte Robinovi?“
„Aj nad tým sme rozmýšľali, ale urobili sme to takto. Keďže sa Robin vráti do Mullingardu, môžete si to rozdeliť, je to samozrejme už len na tebe.“ Zhlboka som sa nadýchla a pokúšala sa stráviť, toľké bohatstvo, ktoré mi len tak vkĺzlo do rúk.
„Ste najlepší starí rodičia.“ Vykrikovala som po dome a tešila sa.
..
„Vidím, že sa konečne usmievaš, si šťastná?“ Hovorí mi ocko, po tom ako mi vkĺzol do izby a pristihol ma ako sa upravujem pred zrkadlom.
„Úprimne?“ Pozriem do zrkadla.
„Áno.“
„Áno, konečne som šťastná, konečne som doma, konečne mi je fajn, nič ma netrápi..“
„A konečne sa usmievaš, už žiadny umelý úsmev, dnes som si to všimol.“
„Čo si si všimol?“ Otočím sa k nemu.
„No, že celá žiariš, si zase s Niallom?“
„Nie, zatiaľ sme priatelia, nikam sa nechceme ponáhľať, a jednak sa toho trošku aj bojím, vieš on už nie je obyčajný chalan, môj sused, môj kamarát, poznajú ho ľudia na celom svete, nerada by som to všetko pokazila, a už von koncom nechcem aby som mu tým ublížila ..“
„Ale, dcérka .. čím mu ty už len môžeš ublížiť?“ Sadol si na okraj mojej postele.
„Mojím správaním a tak, bojím sa jeho fanúšičiek a vlastne všetkého čo má, som zvyknutá žiť podľa svojich pravidiel, no potom by som musela rešpektovať aj ten iný svet, svet šoubiznisu .. a toho sa bojím najviac.“ Zosmutnela som.
„Nialla poznám od dieťatka, a viem, že by nikdy nedovolil aby ti niekto ublížil, nikdy!“
„Ja viem, ale takýmto veciam sa nedokážem vyhnúť, viem ako reagovali fanynky na to, ako niektorí členovia ich skupiny začali s niekym chodiť, napríklad Danielle a Liam. Museli sa rozísť .. ale ty vieš, že ak by som už bola s Niallom, rozchod by ma strašne ranil ..“
„Je ešte skoro premýšľať nad takýmito vecami, možno by ťa mali radi, veď sa poznáte od detstva, netráp sa nad tým, je to tvoj život nie ich, aj budeme spolu, budú to rešpektovať, a hotovo.“ Usmial sa na mňa a silno ma objal.
YOU ARE READING
Boy from the past (Niall Horan) I. séria
FanfictionAllyson Blue je obyčajné dievča, ktoré žije spolu s otcom v malom Írskom mestečku Mullingard. Príbeh sa odohráva v čase keď má 17 rokov a ešte nie je pripravená dospieť. V tej najnevhodnejšej chvíli jej však do života vstúpi chalan z jej minulosti...