Boy from the past (Niall Horan) I. séria

79. Chapter

Keď som mala možnosť aspoň na pár sekúnd počuť Nialla všetko sa mi zdalo oveľa krajšie, dokonca ani ten Louisov príchod ma až tak veľmi nedesil. 

Ráno ma však zobudil veľký rachot s hrncami, toľko čo som otvorila oči vedľa mňa na posteli sa vyškieral Louis s udieral s lyžičkou do hrnca.

„Daj pokoj!“ Okríkla som ho, čo ho zjavne ešte viac povzbudilo a začal pridávať na intenzite.

„Zbláznil si sa ?“ Celkom som sa naštvala a vzala mu z rúk lyžičku.

„Tak už vstávaj, nudím sa !“ Osočil sa a začal zo mňa zhadzovať perinu.

Či som chcela alebo nie, musela som sa jeho rozkazom poddať, pretože by ma v tej posteli bol schopný aj zabiť ak by som nevstala.

„A kde mám moje papučky?“ Rozhliadla som sa po celej izbe, pretože som si bola istá, že pred tým ako som išla spať som si ich nechala pod posteľou, kde však neboli. Dosť ma to naštvalo pretože tie papučky nosím stále, ale tento krát som to nechala tak, vzala si župan a išla na chodbu kde som zbadala Louisa ako sa šmýka po podlahe s mojimi papučkami !

„Ihneď ich daj dole !“ Skočila som mu na chrbát a zakrývala mu oči dlaňami.

„Vojna !“ Zvolal a hodil sa na zem.

„Mier !“ Nevydržala som jeho nátlak , pretože ak by na mne ležal o pár sekúnd dlhšie zadusil by ma.

„Tie papučky sa mi páčia.“ Skonštatoval a a vyškieral sa mi.

„Povedz mi ako sa ťa zbavím.“ Opýtala som sa ho otvorene.

„Mia, Mia .. chcem ísť za ňou.“ Nedočkavo skackal predo mnou.

„Najskôr mi daj tie papuče !“

„Dám ti aj modré z neba.“ Zvolal a poslušne si vyzul papuče.

„Ďakujem.“ Otočila som sa a kráčala smerom do kúpeľne, kde ma nasledoval.

Umyla som si tvár a celý ten čas znášala jeho pohľad.

„Pôjdeš za mnou aj na záchod ?“ Sarkasticky som sa opýtala.

„Hm .. nie ďakujem, raz som bol s Niallom, bolo to hrozné.“

„Na žiadne detaily som sa ťa nepýtala ..“

„Tak rýchlo, chcem byť s Miou.“

„Fajn tak jej idem zavolať, nech sem príde.“

„Čo si sa zbláznila, chcem ju prekvapiť.“

„Tak najskôr vypadni z kúpeľne, potom môžeme riešiť veci ohľadom Mii.“ 

Dlho som ho presviedčať nemusela, poslúchol ma na slovo.

Umytá a prezlečená som sa konečne dostavila do kuchyne, kde ma na prekvapenie čakali všetci členovia tohto domu spolu s Louisom. Pobavene sa tam o niečo rozprávali a ani im nevadilo, že u nás dnes tento čudný tvor prespal, mala som pocit akoby ho brali už za člena rodiny.

„Dobré ráno, všetkým.“ Slušne som pozdravila pri stole a ponúkla sa chlebom s medom, ktorý určite pripravila babka. Rýchlo som to do seba napchala, zapila džúsom lebo na Louisovi bola čo raz viac viditeľná istá nedočkavosť.

„Choď sa obuť.“ Hovorím, po tom čo som sa postavila od stola a pregĺgla posledné sústo džúsu.

Rozbehol sa ako nekontrolovateľná strela a ja som ho nasledovala, pretože môj dnešný plán nebol o ňom ani o Mii, mala som v pláne navštíviť slečnu Marphovú a porozprávať sa s ňou.