Boy from the past (Niall Horan) I. séria

69. Chapter

Bolo tam naškrabané ešte s červenou farbičkou „Ľúbim Nialla a on mi len ubližuje.“ Nahlas to prečítal. Cítila som jeho chladný pohľad na mojom tele, zimomriavky som mala hádam všade, nechcela som túto peknú chvíľu pokaziť minulosťou, zase ..

„Kedy to bolo?“ Zmohol sa a opýtal sa ma.

„Ešte pred tým ako sme sa pohádali ..“ Vytrhnem mu papier z ruky a pred jeho očami ho roztrhám.

„Prečo si to urobila?“

„Prečo som urobila čo?“

„No roztrhala ten papier ..“

„Pozri sa, ešte pred malou chvíľou som si myslela, že sme tu prišli nato aby sme upevnili naše priateľstvo, začali odznova, ten papierik bol minulosť, nechcem ju sem už pliesť .. zabudni nato.“

„Ale veď to bolo zlaté, mne sa to veľmi páčilo..“ Hovorí mi a pokúša sa kúsky papiera dať znovu dokopy.

V tých kúskoch papiera som si predstavila práve náš vzťah. Je rozbitý na malé kúsky, a nikto z nás dvoch ich nedokáže dať dokopy aj keby sme veľmi chceli.

„Sľúbiš mi niečo?“ Zastavujem ho v skladaní papierikov.

„Čo také?“ Prestáva, a uprene sa na mňa pozerá.

„Minulosť nechajme tak .. je pekné, že si chcel začať od znova, ale vidíš naša minulosť je presne ako tento roztrhaný papier .. nemôžeme ho skladať od znova, lebo tam aj tak ostanú trhliny.“

„A čo teda budeme robiť? To sa mám tváriť, že ťa nepoznám?“

„Nie, práve naopak. Vyberieme nový papier, a na neho začneme kresliť niečo nové.“ Navrhujem.

„Presne toto som ti dnes chcel navrhnúť, len som si myslel, že tu to bude najlepšie.“

Zasmiala som sa, a jemne som ho buchla do ramena.

„Ale Niall, na strome vážne?“ Pokrčil plecami a trošku sa zahambil.

„Nič iné ma nenapadlo.“

„Ale bol to dobrý nápad, tak dobre sme sa nezasmiali už dosť dávno.“ 

„To máš pravdu.“ Zobral kúsky papiera a dal mi ich do dlaní.

„Takže, začíname teraz.“ Vyhodila som kúsky papiera von cez dvere a pozorovala som, ako sa rozleteli do všetkých strán.

„Našiel som starý papier, a tu je ceruzka.“ Povedal Niall a prisadol si ku mne.

„Čo tam napíšeme?“ Pýtam sa ho.

Rozmýšľam, čo by bolo najvhodnejšie.

„Ukáž sem.“ Hovorím mu, a beriem papier k sebe. Napísala som tam len svoje meno. „Allyson.“ Vzápätí mi Niall zobral ceruzku a dopísal za moje meno. „and Niall are best friends“.

„Krásne.“ Poviem a usmejem sa na neho.

..

Len tak sme si ležali na koberci, rozprávali sa, konečne som mala dojem, že je všetko dobré, tento krát už naozaj.

„Si rada, že si opäť doma?“ Pýta sa ma.

„Je to menej pohodlné ako pri mame, ale je mi tu oveľa lepšie, to musím uznať .. Londýn mi v podstate ani nič nedal, len samé skúšky a podrazy.“ 

„Chcela by si sa tam niekedy vrátiť?“ Znovu začal.

„Neviem,.. asi nie. Okrem mami tam nemám nikoho na kom by mi aspoň trošku záležalo, Robin sa vráti naspäť k nám, takže mi nič chýbať nebude.“ Bude mi chýbať jedine Clacie, a možno trochu Noah, ale len trošičku.