Boy from the past (Niall Horan) I. séria

83. Chapter

Všetci spokojne jedli chlebík a ja som sa k ním pridala, veď kto vie kedy takéto niečo znovu zažijem.
„Myslím, že by sme ich mali nejako zamestnať.“ Navrhol Lou.
„Súhlasím.“ Prikývla som a dovolila im ísť na záhradu za domom.
Keď sa vyparili obidvaja vonku, vedela som, že aspoň na hodinku budeme mať od nich pokoj. Určite sa išli hrať na pieskovisko alebo s hračkami, ktoré mali vonku.
„Nehnevaj sa, ale musím na nich aspoň dozerať.“ Hovorím a obúvam si topánky.
„Nehnevaj sa, ale ja pôjdem s tebou.“ Uškrnul sa, postavil sa oproti mne a chytil ma za ruku.
„Čo to robíš?“
„Ak ti to vadí, tak mi to povedz.“ Urazene sa odo mňa odtiahol a nasledoval Timothyho a Dakottu.
Chvíľku som si to vyčítala, nemusela som byť až taká odporná, no ale ani on si nemal dovoliť ma chytiť za ruku .
Vyšla som vonku a pohľadom hľadala Louisa, bol v altánku a dával pozor na deti, asi si nevšimol, že som už vonku tak svoju pozornosť venoval jedine im. Pozoroval každý jeden ich pohyb, správal sa ako kamerový systém, možno sa len nechcel pozrieť na mňa. Teraz si to budem vyčítať ..

Ešte chvíľu som premýšľala nad tým čo mu poviem. Nechcela som ho stratiť, ale zase čo mu vykvákam celú moju minulosť ? Louis nevedel o tom, čo sa mi stalo a až do dnešného dňa som mala pocit, že to ak bude najlepšie. Nakoniec som sa odvážila prísť k nemu a ospravedlniť sa mu.
„Prepáč mi to.“ Pohľadom som mu uhla do zeme. Síce som mala pekný výhľad na moje topánky, ale jeho pohľad som cítila na celom mojom tele, nič nepovedal len som počula ako vstal z lavičky a priblížil sa ku mne. Potom mi pomaličky nadvihol hlavu rukou aby som sa mu pozerala priamo do očí.
„Nie som slepý aby som si nevšimol, že sa niečo deje.“
"Naozaj, nič sa nedeje ..“ Snažila som sa to všetko hodiť pod koberec a viac to už nerozoberať.
„Zase mi klameš.“
„Neklamem.“
„Ale hey, viem to.“
„Ako to už len môžem vedieť ?“ Počula som slabé pousmiatie.
„Vždy keď klameš hryzieš si peru.“
„Nie ! Oh, ty to nechápeš ..“ Uhla som mu pohľadom a obrátila sa k nemu chrbtom. Potom som zacítila jeho ruku na mojom pleci, keď som zatvorila oči, všetko sa mi premietlo hlavou, všetko čo sa mi stalo .. Nezniesla som ani len jeden dotyk, bolo mi z toho zle, mykla som sa tak aby som nemusela cítiť jeho blízkosť.

„Myslel som si, že ťa moja návšteva poteší.“ Stál priamo za mnou až tak, že jeho slová a dych som cítila priamo pri uchu.
„Myslieť a vedieť sú dve rozdielne veci !“ Neovládla som sa. Nič na to nepovedal, rozhodol sa odísť. Stála som vedľa altánku a pozerala na to ako mi spred očí odchádza chalan, ktorý bol prvý v mojom živote, ktorý mi naozaj za niečo stál. Z diaľky sa ku mne ešte raz otočil, v jeho očiach som si všimla slzy, čo u neho nebolo zvykom. Potom sa otočil smerom k Timothymu a Dakotte, sladko im zamával a hodil na tvár úsmev. Poprade v tejto chvíli som mala aj ja v očiach slzy, ale čo som mala robiť ? Ak by som ho zastavila nastalo by milión otázok a potom nekonečné vysvetľovanie .. medzi ktorým by bolo aj to čo sa mi stalo a o tom som nechcela hovoriť. Louis nemusel vedieť, že som handra , s ktorou sa niekto hral a už vôbec nie to aby sa dozvedel, že mi na ňom záleží. Zaslúži si viac ako mňa ..
„Tak fájn ani ma nezastavíš.“ Zastavil pred dverami od domu a znovu sa na mňa pozrel. Iba som tam ticho stála.
„Naozaj mi nechceš nič povedať ? Naozaj nič ? Čokoľvek, vieš, že mne môžeš vždy veriť.“ Dával mi poslednú šancu vyžehliť si to.
V tejto chvíli to bolo len na mne, jediný kto to mohol zmeniť som bola ja. Rozhodla som sa, že nič nepoviem, len som sa bez váhania rozbehla za ním a hodila sa mu do náručia.
„Nepýtaj sa ma na nič, len ma objím, silno ma objím.“ Pevne ma chytil okolo hrudníka a ja som mu položila hlavu presne na miesto kde mal srdce. Ruky sa mi triasli, nohy tiež a k tomu som sa rozplakala.
Louis celý čas nič nepovedal, len ma silno držal a rukou hladkal po vlasoch.
„Tak toto teda nie, nemôžeš mi plakať v náručí.“ Odhodlal sa, pustil ma a vzal na ruky.
„Teraz pôjdeš pekne so mnou.“

..
Položil ma na pohovku v obývačke a prisadol si ku mne.
„Plačeš kvôli mne ?“ Zotrel mi slzy z tváre.
„Nie, ja no možno hey ..“
„Upokoj sa, teraz ťa už neupustím aspoň určite nie kým budeš v takom stave.“
Bol natoľko starostlivý, že mi doniesol vodu a nejaké tabletky na upokojenie.

..
„Opýtam sa ťa jednu vec, ale neklam mi, dobre ?“
„Dobre.“
„Vieš prečo som sem prišiel?“
„Kvôli tomu, že ťa zavolal Niall ?“
„ .. Áno je pravda, že ma zavolal Niall ale viac menej to bola zámienka, chcel som byť s tebou.“
„So mnou, prečo ?“
„Presne, na túto otázku si neviem ani ja sám odpovedať. Keď si bola v Londýne pri Ally a ty si nechcela ostať sama doma, Niall ma prehovoril aby som išiel s tebou vonku. Priznám sa, vtedy sa mi vôbec nechcelo, ale že to bol Niall a že ma veľmi prosil tak som súhlasil.“
„Takže to nebolo z vlastnej vôle.“
„Po prvý krát nie, no keď som ťa vtedy lepšie spoznal neveril som, že nájdem niekoho ako si ty. Úplne bláznivá baba, bez nejakých predsudkov, ktorá si žije svoj život a to sa mi na tebe neuveriteľne páči, bola by si schopná všetkého len aby sa ten druhý mal dobre .. máš srdce, ktoré nemá každý naozaj.“
„Ja, neviem čo ti mám na to povedať.“ Hovorím.
„Ani nič nemusíš. Ak som niečo spravil zle, prepáč mi naozaj som nechcel. Lenže ja viem, že som naozaj nič zlé nespravil, prosím ťa povedz mi prečo sa ku mne tak správaš.“
„Louis, toto by si o mne naozaj nemusel vedieť,..“
„Myslíš si, že som si nevšimol ako ti vadil každučký jeden môj dotyk, úplne ťa to vytočilo, no nechápem prečo ..“
„Dobre Louis ! Už naozaj prestaň ! Poviem ti to, ak sa ti uľaví, no nevyčítaj mi nič dopredu ak o mne nič nevieš !“
„Fajn, počúvam.“
Chytila som sa za hlavu, ani vo sne by ma nenapadlo, že o tom práve dnes budem rozprávať jemu.
„Nieže ma budeš prerušovať.“
„Nebudem.“
„Mala som vtedy trinásť, no na svoj vek som bola veľmi vyspelá. Ľudia mi hocikedy typovali aj 18 rokov, nevšímala som si to. V ten deň sme mali a Allyson dohodnutú schôdzku v parku dosť neskoro v noci. Vlastne bolo to veľmi súrne, Ally mi volala a hovorila, že ihneď potrebuje moju pomoc, moje objatie, a že mi musí niečo povedať. Nechcela to riešiť po telefóne, tak sme sa dohodli, že o pol hodinku sa stretneme na jednej ulici. Tak som sa obliekla a tak aby si to moji rodičia nevšimli, odišla z domu. Bola takmer polnoc, svetlá vonku už dávno nesvietili ale pre Ally som v tej chvíli bola schopná spraviť hocičo o to viac keď mi zavolala celá uplakaná a prosíkala ma o to aby sme sa stretli. Keď som prišla na miesto kde sme sa mali stretnúť Ally na mňa už čakala, ihneď sa mi vrhla do náručia a celý čas plakala. Hovorila niečo o mame a o Niallovi, čo to bolo to ostane tajomstvom. V tej chvíli som bola len ja jej jedinou oporou a je tomu tak aj dodnes, .. Upokojila som mu a potom mi všetko vyrozprávala, pričom celý čas plakala. Bolo to pre ňu hrozne ťažké, ale podarilo sa mi ju upokojiť. Nakoniec som ju odprevadila až domov a uistila sa, že bude v poriadku. Cestu domov som poznala prakticky už naspamäť, ale preto, že bola príliš dlhá a ja som chcela byť čo najskôr doma, rozhodla som sa ísť skratkou, pomedzi jeden kamp, kde sa stretli nadšenci prírody a tak .. Aj keď som sa snažili ísť čo najtichšie, niekto ma zazrel. Bola to skupinka chalanov, ktorý tam stanovali podľa narážok a podobne som si stihla všimnúť, že boli pekne opití a tak sa za mnou rozbehli a obkľúčili ma. Vtedy som vedela, že to nedopadne dobre. Drgali do mňa robili si zo mňa srandu, potom prišiel za mnou jeden ktorý bol síce triezvejší ako všetci ostatní no viac si toho na mňa dovolil. Povedal mi vetu, ktorú keď teraz počujem mám chuť znova plakať.
„Nebojíš sa takto v noci sama ? Odprevadím ťa ?“ Bola som malá a naivná, uverila som mu, všetučko. Išlo mi len o jedno, aby som bola preč od tých čo po mne kričali a nadávali. Súhlasila som aby ma odviezol domov na jeho aute. Keď som nastúpila do auta potom sa to začalo. Zamkol dvere a kľúče si dal do nohavíc. Nevedela som, čo mám robiť. Potom sa na mňa hnusne nalepil a začal ma obchytkávať všade, po celom tele .. bolo to hrozné, nebudem ti hovoriť čo bolo ďalej ale myslím si, že dosť dobre vieš čo .. bola som hlúpa a naivná, a teraz si to budem každučký večer vyčítať. Od vtedy som sa celkom uzavrela, s chalanmi sa nerozprávam, ani jeden nevstúpil ku mne do takej blízkosti ako ty, nikdy ani jeden si nedovolil to čo ty .. a preto nechcem aby si a zahadzoval so mnou, s dievčaťom, ktoré ma na čele nápis „handra“ .. „

Táák a máme tu presne vysvetlenie toho, čo sa vlastne Mii stalo, no nikto by jej to ozaj nezávidel.. a to že sa musela Lousovi priznať tak to bolo dosť aj na ňu, čo poviete? Inak zase a znovu sa ospravedlňujem, že som šera nepridala časť ale celý týždeň na sebe makám, v nedeľu totiž idem vystupovať do Mikovej, je to folklórny festival, ak by tam náhodou niekto bol v pohodičke môžme dať stretko :-D ale to asi pochybujem :-) Takže časť vám pridávam radšej teraz takto na obed, lebo večer máme generálku a potom idem s kamoškami na taku menšiu dámsku jazdu a zajtra doma určite nebudem :-) Takže sa máte na čo tešiť, v pondelok budem mať určite dlhý príhovor autora :-D Už sa na to teším, len dúfam že to vystúpenie nepokazím, držte palce, je to moje prvé vystúpenie takto pred divákmi :-) :-D