Boy from the past (Niall Horan) I. séria

44. Chapter

*O 2 týždne*

Vstupujem do triedy a znova sa opakuje scénar, ktorý tu bol od toho dňa čo som to povedala Elsie, každý deň, ticho som dúfala, že by sa to dnes už mohlo upokojiť, pretože slová, ktoré som počúvala ma dostávali do kolien, ale že som mala pevne vôľu a Nialla, ehm na telefóne, tak som sa posúvala deň čo deň v pred a čakala, do mojich narodenín, ktoré majú byť presne o týždeň, je Piatok a ja si konečne oddýchnem na 2 dni od tých, hrozných vecí, ktoré mi tu hovorí hádam každý.
“Ty štetka, nechceš sa znovu s niekym vyspať?” Vykríkla Elsie, z tej utiahnutej baby sa stala hrozná krava, každému nakecala, že som s Noahom spala, aj keď dobre vedela, že to Pravda nebula. Každí zo školy ma považuje za štetku, ja to neriešim, lebo viem, že to nie je pravda, ale najviac ma bolí to, že Noah sa to nikomu ani len nepokúšal vysvetliť, práve naopak ešte sa v tom vyžíval a hovoril, aké to bolo úžasné, aj keď nevie čo asi tak mohol opisovať, vymýšľal si primitívne veci, aj po tom, čo mi povedal, čo ku mne cíti, že k sebe patríme. Toto sú dnešní ľudia! Povedala som si a snažila si nevšímať, všetky veci, ktoré Elsie a spol vykrikovali. Odsadla som si od Noaha, ktorý sedel za mnou, bola som niekde úplne v kúte, tak aby som nikomu nepozerala do očí, počítala som hádam aj sekundy do toho, keď už konečne budem môcť odísť z toho hrozného Londýna a znovu objímem Nialla,Mauru a hlavne moju jedinú ozajstnú kamošku Miu, ktorú som brala ako sesru, tak mi tu chýba.

Prešla som cez uličku smerom k mojej lavici, a celý čas sa pozerala pod nohy, tak ako som to robila celé 2 týždne, snažila sa nikoho si nevšímať, ale dnes to malo veľké obrátky, možno preto, že je Piatok a všetci budu večer žúrovať, zatiaľ čo ja .. budem prežívať rovnaký scénar, plakať nad svojim životom, potom si zotriem slzy, zapnem Facebook messenger a budem si písať s Niallom o všetko, čo mi zase ostatný povedali. Boleli ma ich výsmechy a oto viac, že to ani nebola pravda, však keď som si sadla na stoličku na lavici som našlal položený kondóm, prekvapene som na to pozerala ale stále som sa ešte ovládala, vtom prišla ku mne Bella a spustila.

“No čo, nemala si ho náhodou spolu s Noahom?” Vyškerila na mňa jej preleskované pery a smiala sa mi do tváre. Cítila som bezmocnosť, do očí sa mi tlačili slzy, pretože dnešok bol naozaj bodka za všetkým, niečo také mi ešte neurobili. Pozrela som na Noaha, ktorý bol z toho celkom v rozpakoch, začal komentovať aké to bolo super a zase tie jeho výmysly, tak ako po celý čas.
Zmohla som sa len na úbohé”Daj mi pokoj”. A čakala na to kedy pride do triedy učiteľka.

Ostatok dňa v škole bol podobný, ale vždy som držala všetko v sebe. Keď konečne zazvonilo na koniec poslednej hodiny, ako prvá som sa vyparila z triedy, lebo mi bolo jasné, že si na mňa znovu niečo pripravili. Na obed som nešla, pretože radšej by som bola hladná ako sa pozerať na to, čo zas vymýšľajú. Na chodbe ma však zastavila moja triedna učiteľka, zavolala si ma do riaditeľne.

“Hm .. tak Allyson Bleuová, toto som dostala ráno od neznámych ľudí, vlastne som to našlal na mojom stole, nemám tušenia kto mi to dal, ale tie slová sú dosť výstižné.” Podala mi do rúk, kartičku s výsmechom, ktorý bol venovaný mne.
“Ty *urva v**ebana,. Štetka, už vypadni z tejto školy, Allyson Blueová!!” Iba som pregĺgla nasucho, netušila som, že by sa to dostalo až takto ďaleko.
“Je niekto, kto ťa tu nemá rád?” Opýtala sa ma na základu úsudku. Iba som mykla plecami, nechcela som sa k tomu vyjadrovať, teraz zašli až príliš ďaleko.
“Je to tvoja povinnosť mi to povedať.” Zvýšila hlas.
“Sú len 3 dni do konca školského roka, nechcem nič rozoberať, nič rozmazávať, v Pondelok si sem prídem po závarečné vysvedčenie a končím ..” Povedala som, vytrhla jej kartičku z rúk, otočila sa a odkráčala z riaditelne. Bolo mi jasné, že ma triedna zdržala, takže spol ľudí, čo ma nenávidí si na mňa isto počkal.
Kráčala som k východu z budovy školy a dúfala, že vonku nikto nebude, opak bol však pravdou všetci tam na mňa vonku čakali. Rýchlo som sa snažila zmeniť smer, ale všetci začali utekať mojim smerom. Ako prvá vystúpila Bella.
“Ešte si tu, ty štetka?!” Našpúlila pery, ešte teraz neverím, že vtedy sa mi zdala byť sympatická.
“Už idem domov.” Potichu som zašomrala, priznám sa vážne som sa bála, ja sama proti dalším 8 medzi, ktorými boli aj chalani, no neboj sa.