Boy from the past (Niall Horan) I. séria

52. Chapter

Z pohľadu Nialla.

Sedel som v zákulisí pred pódiom a pripravoval sa na svoj predposledný koncert. Bol som tam síce sám ale počul som výkriky a nadšenie všetkých, čo sa dostavili na koncert. V ruke som držal gitaru a nalaďoval na pesničku „Little things“, touto sme dnes mali začať. Vždy keď som spieval túto pesničku myslel som na Allyson, kto vie čo teraz robí. Behalo mi hlavou. Dnes, tak ako každý jeden koncert som si predstavil, že v tom dave dievčat je aj ona a že všetky pesničky, v ktorých mám možnosť spievať, budú venované jej. Na takomto základe spievam vždy, v každej pesničky vidím kúsok z nej. Dnes ale už nevládzem, vydržal som po tie týždne, ale vedomie, že ju nemôžem ochrániť ma strašne hnevá. Hovorila mi o jej spolužiakoch a ako jej nadávajú, nechápem ako môžu niečo také na ňu povedať veď je to to najlepšie čo ma stretlo v tomto živote, nedokážem si predstaviť, že by som sa vrátil naspäť do Anglicka, vlastne v mojom prípade do Írska a ona by ma nečakala. No nechcel som myslieť na to najhoršie, vedel som, že ma delí už len pár dní od toho aby som ju konečne objal, pobozkal ju, už tak ako sa patrí a videl jej krásny úsmev a smejúce sa očká. Došlo mi, že deň po mojom príchode do Anglicka bude mať narodeniny, sladkých 18. Musel som pre ňu vymyslieť niečo .. no originálne, lenže ja v takýchto veciach vždy zlyhám. Budem sa musieť opýtať zase Liama, ten tomu rozumie najviac.

„- Poď Niall! Začíname!“ Pribehol ku mne Harry a oznámil mi nástup na pódium.

... 

Po Koncerte.

Bol som strašne unavený, vyšťavený, chcel som byť jednoducho doma. Zajtra máme oddych a pozajtra konečne posledný koncert a tak sa aj mne začínajú prázdniny, prázdniny s Allyson. Nenazdajky som sa usmial, robím to vždy keď na ňu myslím.

„- Čo sa usmievaš ako slniečko na hnoji?“ Povedal mi samozrejme kto iný ako Louis. Nedalo mi to a musel som sa znovu usmiať.

„- Veď myslí na Allyson, čo nevidíš.“ Odpovedá za mňa Zayn.

„- Ten tipycky zamilovaný úsmev.“ Poznamenal Harry.

Iba som si dal hlavu do dlaní a unavený som so sebou sekol do postele na hotely.

„- Chýba ti, čo?“ Prisadol si ku mne Liam, asi jediný človek, ktorý ma chápe.

„- Ani si nevieš predstaviť ako.“ Odpovedám mu, medzitým zapínam mobil, prihlasujem sa na Messenger a hľadám prihlásenú Allyson, no nevidím ju tam. Je to čudné, vždy o takomto čase si aspoň píšeme čo ma nové a ako sa má, proste som bol na to zvyknutý. Každý deň som čakal na večer kedy s ňou budem aspoň v takomto kontakte.

„- Už zase? Vážne sa neideš aspoň trochu baviť?“ Prehováral ma Harry.

„- Už nevládzem, prepáčte mi.“ Odpovedám z posledných síl a hádžem mobil do periny.

„- To hovoríš skoro celé turné, čo sme tu. Nevieš sa jednoducho baviť!“ Zase začal Harry. Už mi to lezie na nervy, jeho neustále podrypovanie, tak jednoducho nechcem som unavený, proste meliem z posledného potrebujem oddych od všetkého toho čo sa tu deje.

„- Ani sa mi neráči odpovedať!“ Zase ma osočuje. Som ticho, odkedy sme tu v Amerike Harry sa zmenil, určite nie k lepšiemu. Mal som ho strašne rád, ale teraz mám pocit, že ma nechápe. On ma každý večer prvoradý cieľ – uloviť babu. Ja zase ležať v posteli a písať si s Allyson, no čo, sme rozdielní, ale hádať sa s ním nebudem.

„- Harry!“ Okríkol ho Liam sediaci na mojej posteli.

„- Je to pravda, veď on už ani nepozná, čo je život takejto celebrity. Si stále zatvorený v izbe a len ťukáš do mobilu, trošku sa odreaguj!“ Vybuchne Harry, ktorý ma už zjavne trošku vypité. Len skloním hlavu a cítim ako sa mi tvorí na krajíčku oka malá slza. Ihneď ju zotriem, nechce aby si Harry myslel , že som ešte aj padavka a kto vie čo.

„- Ja som to videl.“ Pošepkal Liam. Pozrel som na neho a zakýval hlavou aby nič nehovoril. Nechcem plakať, vážne nechcem plakať! Ale občas sa to vážne nedá.

„- Fájn! Ja už idem!“ Povedal Harry a silno tresol s dverami.

Louis iba vyvalil oči a čakal, že sa snáď otočí, ospravedlní sa, že tak tresol a pôjde preč, no nič sa nestalo.

„- Vážne ho nespoznávam.“ Smutne odvetil Louis, jeho druhé ja. Len som na neho pozrel a tak isto pokýval hlavou ako pred chvíľou Liamovi.

„- On to tak nemyslel, je na ňom vidno, že už ma toho dosť.“ Hovorí Louis.

„- A ty neplač Niall jasné? Allyson ťa čaká, je to to najkrajšie čo si môžeš priať, tak vydrž.“ Hovorí Liam.

„- Všetci už potrebujeme prestávku, aj ja!“ Výjde zo sprchy Zayn iba obtočený v uteráku.

„- Áno ten správny to povedal.“ Konečne sme sa dnes zasmiali, už to bolo na každého z nás dosť. Nie som zvyknutý byť tak ďaleko od domova a teraz už aj od Allyson.

Znovu som sa pozrel na mobil, ale stále nebola online. Zosmutnel som.

„- Možno je s kamoškami, z toho si nič nerob.“ Upokojoval ma Liam.

„- Áno, určite je s kamoškami ..“ Odpovedal som, aj keď dobre viem, aké ma problémy s jej „kamoškami“.

Chalani sa postupne rozišli do svojich izieb a ja som ostal zase sám. No v hlave mi stále vŕtalo to, kde mohla byť toľko Allys, že ani neprišla. Zase som vytiahol mobil a presvedčil sa o tom, či tam náhodou nie je, no nebola.

„- Mám toho dosť!“ Znervóznel som. Občas keď nemohla prísť, tak sa mi ozvala, že nepríde ale dnes nič. Ani keď som jej ráno volal, nedvíhala mi to, určite sa niečo stalo! Cítim to!

Rozhodol som sa, že aj keď budem mať poriadne veľkú faktúru od mobilu zavolám jej. Vytočil som jej číslo a potom som skoro odpadol.

„ Volané číslo neexistuje!“

„- Čo do riti?!“ Z oči mi vyhŕkli slzy.

„- Niečo sa stalo! Určite sa niečo stalo! Nezaspím, ale komu tak môžem zavolať, aby som sa niečo dozvedel?“ Rozmýšľal som nad rôznymi variantami.

„Zavolám mame? Nie, ona nebude nič vedieť si myslím. Jej otec! Presne! On určite bude musieť niečo vedieť.“ 

Vyhľadal som jeho číslo a ihneď vytáčal. Po pár pípnutiach mi to konečne dvihol z hlasu som spoznal, že sa niečo deje.

„-Áno Niall?“ 

„-Deje sa niečo? Allyson je v poriadku?“ Ihneď som na neho vyvalil všetky otázky.

„ Noo, vieš.“ Viac som ani nepotreboval počuť, vedel som to. Už od rána som mal ten čudný pocit!

„ Čo viem? Hovorte!“ Bol som nedočkavý a kričal som do mobilu.

„- Nechcem ťa strašiť ani nič podobné, no Allyson už 3 hodiny hľadáme. Nemôžeme sa jej dovolať a nikto ju nevidel.“ Oznámil mi.

Ostal som ako zabitý. Ihneď som zrušil. Z ruky mi padol mobil a jediné čo som vyslovil bolo meno „Allyson“ potom som počul len zvuky a chalanov, ktorý sa mi dolujú do izby.

„- Niall? Čo ti je?“ Ako prvý pri mne stál Louis.

„- Allyson,.“ Dookola som opakoval.

„- Čo je s ňou?“ Zaujímal sa Liam.

„- Je nezvestná, hľadajú ju jej otec mi hovoril, že ju nikto nevidel.“ Rozplakal som sa.

Celú noc v mojej izbe behali chalani, nemohol som sa vyspať, vlastne som ani nemohol. Hlava mi išla puknúť od toho premýšľania a nevedel som, čo bude ďalej. Na niečo horšie som sa radšej ani nepokúšal myslieť, neuniesol by som to, no aspoň dnes sa mi chalani stali oporou

„- Oni ju nájdu, uvidíš, že je v poriadku.“ Počúval som od nich dookola, až som tomu pomaly aj uveril.