Boy from the past (Niall Horan) I. séria

38. Chapter

Po piatich minútach ho od seba odhadzujem, lebo pri bozkávani mi zastal pred očami obraz Nialla. Strhla som sa a rýchlo vstala z postele.
“Nie, to nemôžeme!” Hovorím, a zároveň si spomínam na to, čo som pred pár minútami povedala, že bude najlepší priatelia, nič viac a nič menej.
“Prečo Noah? Prečo, mi to robíš take zložité, pochop ja milujem Nialla od malička bol mi všetkým, aj keď sme sa istý čas nerozprávali, konečne je to medzi nami dobré, a ja si to vážne nechcem pokaziť. Nechcem byť tá, ktorá ho podviedla, aj keď spolu vlastne nechodíme, sľúbila som mu, že na neho počkám! Cítim sa hrozne!” Vykrikujem po izbe a dúfam, že to nikto iný okrem nás dvoch počuť nebude. Noah na mňa iba zarazene pozerá a zrejme rozmýšľa čo povie. Ja sa cítim hrozne, ako som mohla podraziť človeka, na ktorom mi hádam najviac záleží a to už druhý krát po sebe!
“Allyson, mi jednoducho k sebe patríme.” Vstáva z postele, do oboch rúk chytá moju hlavu a pozerá sa priamo do mojich očí.“Nepatríme! Ja k tebe nič necítim!” Snažím sa klamať samú seba.
“Tak prečo sme sa bozkávali už znovu? Aj keď sme si povedali, že budeme len najlepší priatelia?” Zase sa pozerá priamo do mojich očí a snaží sa ma hypnotizovať, ale ani neviem akým spôsobom zo mňa vyletela veta, ktorú ešte teraz ľutujem, že som povedala.“Noah, pochop si pre mňa len zábavka, náhrada za Nialla, keď to tak mám povedať, cítim k tebe vášeň, ale nie lásku! Tuto v Londýne ostanem len do prázdnin, potom sa vraciam spať do Írska! Pochop to! Tento románik sa už skončil!!” Vyziapnem na neho, celá nervózna. Nastáva chvíľa ticha, obaja na seba pozeráme a ja si uvedomujem pochybnosť môjho prednesu.

“Aha, takže takto to je! Som pre teba iba “povirazenie”, ktoré ti prakticky vtedy v parku zachránilo život, fakt ďakujem!” Hovorí mi Noah a pozorujem na ňom, že sa mu do očí tísnu slzy, ale nedá to na sebe vedieť.
“Nie, tak som to nemyslela!” Kričím za ním, po tom čo otvoril dvere od mojej izby, a bral sa preč z domu, pred schodami som zastavila lebo som si uvedomila, že dole je už ocko spolu s ostatkom rodiny, tak len na neho potichu kričím.
“Prepáč mi to! Prosím!” Ale to s ním ani nepohne, ani sa za mnou neobzrel. Jednoducho sa vyprevadil z domu sám.

Stále stojím pri dverách a cítim sa horšie ako mizerne. Opieram sa o stenu a pomaličky klesám dole na prvý schod. Vlasy mi padajú do tváre a cítim ako mi po líci steká slza.
“Nemala som mu to povedať, ale nevládala som ho už viac takto klamať. Zajtra som mala ísť k nemu domov, mohla som vidieť Kate a Williama, mohli sme byť zase spolu, no namiesto toho, na to ani radšej nemyslím. Musím dať hlavu hore, je tu ocko a o pár hodín sa chystám k Belle spolu s ostatnými babami. Utieram si slzy a na tvár nahadzujem falošný úsmev, vtom som perfektný herec. Dokážem sa usmievať, aj keď ma to nehorázne bolí, ale aj o tom je život. Ísť ďalej bez človeka, ktorý ti dal tak veľa.

Vstávam zo schodov a pomaličky kráčam dolu schodišťom a vstupujem do haly, kde sa ozývaju hlasy z vedľajšej izby. Počujem tam mamu, ocka, Josha, Robina a žeby tam bola aj tá namyslená Kate? Pýtam sa samej seba keď stojím pred dverami a rozmýšľam či na mne nebude vidieť, že som pred chvíľou plakala. Riskujem to a otváram ich. Mala som pravdu, sú tu všetci. Vysedávajú si v obývačke a jedine čo ich teraz trápi je to, kedy pôjde môj ocko domov, alebo najlepšie kedy sa obidvaja odtiaľto spakujeme a pôjdeme do Írska.
Usmievam sa a s objatím vítam ocka.
“Prečo si mi nepovedal, že si už tu?” vyčítam mu.
“Emily mi povedala, že tu máš návštevu, tak som nechcel rušiť.” Šibalsky sa usmieva a ja viem o čo mu ide.
“Tak kto to bol?” Pýta sa ma mama.
“Noah, spolužiak zo školy, veď vieš.” Ale veľmi sa mi o tom nechce hovoriť tak mením tému. “ No sme tu kvôli Robinovi, nie kvôli mne.”
“Videla som ako ten Noah, utekal odtiaľto preč,.” Ozvala sa z kresla Kate. Pozrela som na ňu a prebodla ju pohľadom, dúfala som, že ho nikto nevidel odchádzať a nakoniec práve ona.
“A čo sa ty staráš, je to jeho vec ako išiel preč.” Odvrknem jej a viac túto tému neriešim.
“Allys, dáš si kávu alebo čaj?” Pýta sa ma Melinda, ktorá práve doniesla do obývačky podnos plný šálok.
“Orieškovú čokoládu, ďakujem.” Odpovedám jej a pozerám sa oproti mne, kde sedí ocko a mama vedľa seba, zabolí ma pri srdci a do hlavy sa mi vtláčajú spomienky na detstvo a keď pozriem na Robina úplne ma to dojíma, jediní kto to kazia sú Josh a Kate .,
“Tú, ktorú som ti doma robieval ja.” Ozval sa ocko.
“To áno, bez orieškovej čokolády alebo kávy sa môj deň ani začať nemohol.” Hovorím mu a spomínam si na posledné dni, ktoré som strávila ešte doma.

“Takže Robin, prečo si to vlastne spravil?” Začína tému Josh, samozrejme kto iný, už keď to bolo celkom dobré.
Pozorujem ako Robin iba pregĺga a pozerá sa na mňa a očami ma prosí aby som nikomu nič nepovedala, tak som ticho a on tiež.
“Takže, len tak si si išiel sám vypiť či čo?” Rozoberá to ďalej Josh a zvyšuje tón hlasu, vidím na ňom, že je nervózny.
“Nedávno, prišiel z nemocnice, nechajte ho. On to ešte vysvetlí. Vidíte, že tu leží zabalený v deke a je rád, že je v kruhu rodiny.” Zapájam sa do témy ja.
“Okej.” Odpovedá mi Josh, čo Robina rázne ukľudňuje.

“Allyson, môžeme sa porozprávať o samote?” Otáča sa mojim smerom ocko.
“Jasné, poďme do kuchyne.” Navrhujem a obaja sa presúvame do kuchyne.
..
“Čo je?” Pýtam sa ho po tom, čo sme sa usadili v kuchyni.
“Ide o náš dom.” A tvári sa smutne.
“Čo je s ním, vyhorel? Zbúrali ho? Zase niečo zlé?” Stresujem, lebo do teraz som dúfala, že sa do neho ešte vrátim bývať.
“Nie, nie. Upokoj sa, volal som s Maurou.”
“A čo, ďalej?” Napína ma.
“Zaplatila všetky nedoplatky, za elektrinu a tak.” Pokračuje.
“To je super!” Skríknem.
“A ešte niečo .,” dopĺňa sa.
“A ešte čo?” Pýtam sa ho.
“Dom, je opäť prepísaný na nás, teda vlastne keď dovŕšiš 18 rokov, bude tvoj. Niall to všetko vybavil.” Oznamuje mi skvelú správu.
“Wáu, super! To vážne? Ako sa mu za to len poďakujem?” Nemôžem uveriť veciam, ktoré mi ocko teraz povedal, no ešte jedna otázka ma zaujíma.
“A kedy pôjdeme do neho bývať? Už chcem ísť domov.”
“Najprv musím zarobiť nejaké peniaze tu, veď tu nie sme ešte ani týždeň, zmluvu v práci mám mometálne na mesiac, čo bude ďalej to sa ešte uvidí, ale určite dúfam, že cez prázdniny už budeme doma.” Hovorí mi s radosťou.
“Neviem sa dočkať! A len o tom ste sa rozprávali s Maurou, nepríde sem náhodou? Sľúbil si mi, že sa jej na to opítaš.” Hovorím mu.
“No áno, aj o tom sme sa rozprávali.”

Starý Billy zase napína, príde Maura do Londýna? A ten čin z Niallovej strany? Allyson bude mať po dovŕšení 18 dom vo svojom vlastníctve, ale čo ak sa dozvie Niall o veciach, ktoré robí Allys .. Poďme! Votes a každý jeden komentár ma veľmi poteší, môžete sem pridať aj nejaký vlastný nápad ;)