Boy from the past (Niall Horan) I. séria

80. Chapter

„Určite v tíme strašne chýbaš, a som si istá, že všetci by boli radi ak by si sa vrátila späť.“ 
„Mohla by som ?“ Opýtala som sa s nádejou, že mi dá kladnú odpoveď.
Chvíľku premýšľala.
„Boli by sme hlúpi ak by sme ťa nevzali naspäť, samozrejme, že si u nás vítaná.“
Po líci sa mi kotúľala slza radosti a tak som sa vrhla slečne Marphovej do náručia.
„Ďakujem, ďakujem ..“ Opakovala som stále dookola.

..
Potom sme sa spolu rozprávali o zostavách, ktoré momentálne majú. Čo všetko robili keď som tu nebola a samozrejme sme sa bavili aj o mojom vstupe do tímu. Skúšky mávajú tak ako vždy, každý Piatok večer, čo bolo zajtra. Strašne sa teším keď tam prídem a prekvapím ich, dúfam, že mi odpustia to, že som ich nechala len tak, keby so mohla vrátiť čas a byť tak s nimi na tej súťaži ..

Ani som si to neuvedomovala, no môj deň bez Nialla išiel strašne pomaly. Stále som sa cítila taká samá. Chýba mi to aby niekto chcel moje objatia. Chýba mi to aby som bola vedľa niekoho. Chýba mi on, jeho úsmev, vôňa, objatia, dotyky, žartíky, pažravosť a bozky ..
Dúfam, že sa to všetko vyrieši a ja ho už budem mať doma, pretože sa trápi stále jedna vec .„Sme kamaráti, no aj napriek tomu viem ako chutia jeho bozky ..“ Presne TO !

Niall.
Nočný telefonát s Ally ma veľmi povzbudil. Ráno som vstal zavčasu, najedol som sa dosýta pretože som vedel, že ma dnes čaká veľmi ťažký deň. Nedovolím niekomu aby ma oberal o čas, ktorý by som mohol tráviť s ňou ! Chcem toto všetko raz a navždy vyriešiť a byť doma.
Harry ešte tuho spal, bolo iba 7 hodín. Líhal si neskoro spať tak som ho nechcel trápiť, včera mi bol veľkou oporou čo ma značne potešilo, veľmi mu za to ďakujem, ale už by bolo na čase aby som bol chlapom aj ja a riešil to sám !

Prezliekol som sa z teplákov a vzal kľúče od Harryho auta. Stále som dávala pozor aby som bol dostatočne tichý, nechcel som ho totiž zobudiť inak by mi nedal pokoj zvyšok dňa.
Obul som sa, odomkol dvere vyšiel von a zatvoril ich. V aute som si dôkladne premyslel, čo budem robiť. Nechcel som vyrušovať ani Liama a ani Zayna, koniec koncov ani jeden z nich by mi asi nepomohli. Bola jediná možnosť ísť za manažérom - Paulom Higginsom. 

Bolo priskoro navštíviť ho, ale v tejto chvíli mi to nerobilo žiadny problém. Naštartoval som auto a ponáhľal sa za Paulom do nahrávacieho štúdia, pretože to bolo jediné miesto kde by som ho mohol zastihnúť. Viem, že tu dnes určite bude, a viem že ma bude čakať, pretože táto vec sa ho týka rovnako tak ako mňa.
V štúdiu som čakal do 9 kým sa pán Higgins uráčil prísť. Priznám sa, v tej chvíli mi nebolo všetko jedno. Nevedel som ako na to zareaguje, čo mi na to povie .. Bol to fajn chlap, radi sme si z neho robili srandu, no teraz to na žiadnu srandu nevyzeralo.
Keď som vstúpil do jeho kancelárie, v ktorej som bol aspoň milión krát stuhol som presne tak ako som tu bol po prvý krát. Za stolom v koženej stoličke sedel on a pozeral sa priamo na mňa.
„Čo tak zavčasu?“ Povedal skôr ako som stihol zatvoriť dvere. Hádam v celom tele mi stuhla všetka krv, po prvý krát som stál pred týmto pánom celkom sám a cítil som sa bezmocne. Vedel som, že práve teraz som potreboval mať pri sebe JU – moju oporu.
„Skôr sa už nedalo.“ Odvetil som a pomaly sa priblížil k stolu.
„Prosím, sadni si.“ Ukázal rukou Paul a ja som poslušne urobil to o čo ma žiadal.
„Prepáč, ak ťa ruším pri tvojej tzv. dovolenke, no táto vec je nevyhnutná .. ako pre teba tak aj pre mňa.“ Začal celkom prívetivo.
„Je to jedno veľké nedorozumenie a podvod !“ Povedal som rozrušene.
„Ja viem.“ Spokojne hovorí. Bol som zaskočený, čakal som, že do mňa začne hučať o tom, čo si to dovoľujem a že mám v skupine isté postavenie, ktoré som mal dodržať, no nič takí ma nečakalo.
„Ako to ?“ Nechápal som.
„Mám tú možnosť poznať ťa už príliš dlho, a viem, že ty by si nikdy nič také nespravil. Je to výmysel nejakej fanúšičky, ktorá už nevedela čo má spraviť aby sa s tebou stretla .. určite to tak bude, jedine ak by som o niečo nevedel ..“ Zdvihol na mňa obočie, čo znamenalo, že mu mám odpovedať.
„Nechápem na čo narážaš ..“ Hovorím.
„Takže viem o všetkom, fajn.“
„Ako to mám teda vyriešiť, rád by som bol už doma a oddychoval.“
„Našťastie, to bolo oznámené na polícii ako zneužitie .. čo znamená, že mám kontakt na toho kto to všetko zapríčinil.“
„Meno ?“
„To sa dozvieš, pretože dnes pôjdeme na adresu, ktorú mi dala polícia a všetko sa budeme snažiť vyriešiť čo najrýchlejšie bez zbytočných opletačiek, dobre ?“
„Kedy ?“
„Hneď teraz.“

Paul bol celkom spokojný, ani to s ním veľmi nepomohlo. Pripadalo mi to tak, akoby bol na toto všetko už zvyknutý. Vlastne neustále nápady našich fanúšikov aj haterov poznal lepšie ako mi, lebo za nás zodpovedal, no toto všetko sa mi zdalo príliš čudné. Obaja sme vedeli, že to bude obyčajný podvod a jednoducho sme si to išli riešiť zočí- voči.

PS: Jedna slečna ma poprosila aby som jej venovla časť, tak nech sa páči Directioner4__ever, zatiaľ iba takto, kedže ešte neviem ako sa to dá inak :-) Ak by mi niekto s týmto mohol pomôcť čeknite správičku, budem veľmi rada a ďakujem aj tejto sympatickej slečne, ktorá mi hádam komentuje každú jednú časť a vždy napíše svoj názor, ďakujem ešte raz .. ak by niekto chcel aby som mu venovala časť v pohode napíšte a ja to spravím :-)