Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
,,Puto, ktoré spája vašu skutočnú rodinu, nie je krv, ale rešpekt a potešenie zo života toho druhého.''
Richard Bach ~~~
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~~~ „Jovanni, musíš sa oženiť, inak majetok starého otca zdedí tvoj nevlastný brat! Musíš sa oženiť! A nepozeraj sa na mňa takto, nemám to rada! Dni ubiehajú a ty sa stále venuješ iným, nepodstatným záležitostiam," vyjadrila nespokojnosť matka Jovanniho, keď sa jej syn do ničoho nečinil. Obzerala si ho, ako sa pohrúžil do svojich vlastných myšlienok a neodpovedal jej, iba zosmutnel a o chvíľu zmizol spred jej neľútostných očí.
Vzhľad Jovanniho nebol ničím výnimočný, čo ho aj veľmi trápilo. Mal ryšavé vlnité vlasy, hnedé detské oči, pehy po celej tvári, bol útly a nízky, takpovediac tuctový mladík. Dovŕšil dvadsaťpäť rokov. Pred pár mesiacmi skončil ekonomickú školu a nemal žiaden vážnejší vzťah, keďže pre jeho hanblivú, ale za to dobrácku povahu, si vytváral s dievčatami skôr priateľské vzťahy. Jeho matka Celia, tak sa volala, sa starala okrem neho aj o jeho mladšie sestry. Bola na nich sama. Manžel ju opustil a našiel inú ženu. Mladšiu a krajšiu. Tá mu dala jedného syna, ktorý bol len o rok mladší, ako Jovanni. Volal sa Timothy. Norah okrem neho mala aj ďalšieho syna z predošlého vzťahu, Sergia.
Celia z hĺbky duše nenávidela svoju sokyňu, matku Timothyho. Dôvod bol jasný. Jej syn žil v kompletnej rodine. Ten sa nemusel hanbiť za to, že ho jeho otec vymenil za inú rodinu, ako všetky Celiine deti.
Otec jej bývalého manžela, starý otec Celiinych detí, spísal testament, kde stálo, že osemdesiat percent jeho majetku zdedí jedno z jeho vnúčat pod podmienkou, že si založia rodiny a že mu ukážu ešte počas jeho života, ktorý sa už pomaly chýlil ku koncu, že dokážu žiť inak, ako ich vlastný otec. Nikdy nevymeniť rodinu za inú.
Ich starý otec, napriek činom svojho syna, chcel dať šancu aj vnúčatám, ktoré jeho syn Fedderico opustil. Kontaktoval svoju bývalú nevestu a oznámil jej, že sa majú nasťahovať do veľkého domu v blízkosti jeho vlastného sídla.
Celia ťažko skúšaná životom zacítila pach peňazí a bohatstva. V duchu si riekla, že takéto ponuky sa neodmietajú. Zbalila sa, vzala svoje deti a nasťahovala sa podľa želania Giussepeho do toho susedského veľkého domu, ktorý jej daroval jej bývalý svokor.
Rýchlo si privykla na krajšie a luxusnejšie bývanie, avšak syn a dve dcéry nie. Opovrhovali svojím otcom a aj jeho majetkom. Opovrhovali aj tým, čo im ponúkol ich starý otec, ktorého nikdy v živote nevideli.
,,Môžem vôjsť?!" Pootvoril dvere starý Giussepe a nazrel dovnútra.
Jeho bývala nevesta ho nechala, aby si ju po takom dlhom čase podrobne poobzeral.
,,Prešlo dvadsať rokov, čo sme sa nevideli odkedy si odišla Celia." Zachrípnutým hlasom vyslovil ten starec a potom si odkašľal do bielej vreckovky, ktorú vytiahol zo sivého zamatového saka.
