Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~~~
,,Na svete sú dva druhy nešťastia: láska s prekážkami a mŕtva prázdnota." — Stendhal
~~~
,,Pani Norah, je tu to dievča, ktoré sa hlási ako nová pomocnica, odporúčali ju z agentúry Manele. Pracovala v hotelovej kuchyni vašich priateľov." Podišla k svojej panej hlavná kuchárka Freda, v dome De Larte jediná osoba, ktorej Norah dôverovala a priniesla jej na striebornom podnose želaný rumančekový čaj.
Červenovlasá žena v stredných rokoch, oblečená do čierneho nohavicového kostýmu, so zlatymi gombíkmi na rukávoch a na spodku nohavíc, sedela v prepychovej obývačke sama ako prst a rozmýšľala nad svojím milovaným synom Timothym, keď počula hovoriť hlavnú kuchárku, vstala a prikročila k veľkému francúzskemu oknu, pozrela sa cez na dievča, ktoré celé uzímené postávalo pred vchodovými dvermi. Všimla si, ako drkotalo zubami a ako si utieralo papierovou vreckovkou svoj tenučký nos.
,,Ak má dobre odporúčania, zamestnaj ju. Nemám chuť sa s ňou rozprávať. Príšerne ma bolí hlava. Ide mi prasknúť od tlaku v nej." Zatiahla záves z drahého brokátu, privezéneho z Číny, ktorý predtým máličko odhrnula, aby si to dievča mohla rýchlo premerať.
,,Bude ti pomáhať nielen v kuchyni, ale aj v upratovaní celého domu. Všímaj si na nej všetko Freda a daj pozor, aby nekradla. Veď vieš, že tu také osoby, ako bola aj tá zamestnankyňa predtým, neznesiem. Máš ju na starosti." Ľahostajným a strohým tónom odpovedala kuchárke. Tá ju ihneď poslúchla, prikývnutim hlavy poukázala na poslušnosť voči panej a odkračala chytajúc sa za svoj mierne boľavý bok, za tým novým dievčaťom.
Pani domu sa následne vrátila na pôvodné miesto, vzala si čaj z rumančeku do rúk, napila sa z neho a opäť pohrúžila do myšlienok, ktoré patrili jej zosnulému synovi.
~~~
,,Zopakuj mi prosím, ako sa voláš?" spýtala sa na meno kuchárka Freda nového dievčaťa, ktoré sa zaujímalo o prácu v sídle De Larte.
,,Som Synthia. Synthia Mori," odpovedalo na otázku tej sympatickej staršej a hlavne skúsenej žene, ktorá na ňu medzičasom žmurkla očkom, čím jej vlastne prejavila sympatie. ,,Koľko máš rokov?" Pokračovala ďalej vo svojích otázkach a vžila sa do úlohy, ktorú jej dala pani domu. Nikdy predtým nemala takúto možnosť, preto sa miestami zamýšľala či kladie správne otázky, či na dievča nie je príliš tvrdá, alebo mäkká.
,,Mám dvadsaťtri rokov." Dievča sa pousmialo na kuchárku, keď si všimlo to milé gesto.
Po krátkom rozhovore, ktoré nevyzeralo ani náhodou ako interview, ju Freda ihneď zamestnala. Mladučká žienka sa jej zapáčila nielen pre svoje trefné odpovede, ale aj pre svoj krásny, svieži a najmä skromný vzhľad a taktiež pre máličko prirodzenej nervozity. Tá sa napriek jej snahe zakryť ju vyplavila na povrch. Empatia zaúradovala. Freda si spomenula, že aj ona na tom bola kedysi takisto, keď začínala. Pod paľbou ostrých striel Norah, akoby vypotila vedro vody. A teraz, keď roky prešli, sa nebude predsa správať presne ako jej necitlivá pani. Uvedomovovala si, že potrebuje mať pri sebe pomoc, lebo nestači na prácu v celom dome sama. Prednedávnom sa zistilo, že predošlé dievča schamtivelo a ukradlo Norah drahý diamantový náhrdelník, no vravela si v duchu: Toto mladé dievča nevyzerá na to, aby malo bočné úmysly. Čo bola aj pravda. Nemala v pláne ukradnúť diamantový náhrdelník, ale mala v pláne urobiť čosi úplne iné...
