Kráska a zviera

Pasca!

,,Priateľ vás môže milovať pre vašu inteligenciu, milenka pre váš pôvab, no rodina vás miluje bez dôvodu, lebo ste sa v nej narodili a ste kus jej tela." —  André Maurois

~~

Elsa akurát dovarila chutné jedlo, ktoré príjemne rozvoňiavalo po celom dome, preto členovia domácnosti vedeli, že nastal čas na spoločný rodinný obed.

Ochutnávajúc z hustej omáčky, mladšia vnučka rodiny De Larte, premýšľala nad všeličím možným. Posledné dni každému dali zabrať, nečudo, jej myseľ sa uberala smerom k staršej sestre.

Tá totiž ešte len schádzala nadol so svojím mužom, akoby bolo skoré ráno. Prvé ranné lúče už dávno zmizli a nahradili ich tie obedňajšie, kedy slnko poriadne pripekalo a robilo dusnotu všade, kde sa dalo.

Elsa sa chichúňala popod svoj pehavý nos, lebo vedela, že sestra sa jej naozaj zamilovala. Priala jej lásku, preto si spokojne pohmkávala a ešte využila čas na dostrúhanie syru do omáčky, na cestoviny penne, ktoré servírovala s veľkými kúskami pečeného kurčaťa na bylinkovom masle. ,,Šikovná si Elsa," pochválila samú seba. Zložila  zásteru a pohodila ju na kuchynskú linku, lebo načúvala hlasom prichádzajúcim z blízkej jedálne.

Tam už sedeli okolo prestreteho stola novomanželia a ich starý otec.
Pozdravili si a debatovali o každodenných záležitostiach.

,,Rodinka, vidím, že sedíte nedočkavo a čakáte na to, čo som pre vás ukuchtila." Prikradol sa ku všetkým členom rodiny Elsyn zvonivý hlas. Jej krásny úsmev od ucha k uchu a šibalsky pohľad ihneď pristál k Leyle. Žmurkla na ňu a staršia sestra zaraz spoznala, na čo môže Elsa myslieť, keď sa takto tvári.

,,Pomôžem ti," vyslovila mafiánska nevesta a vstala zo stoličky narovnávajúc si svoje šaty, s dĺžkou po kolená, v jasno modrej farbe, ktoré jej mimoriadne pristali.
Elsa sa zachichotala prezerajúc si ju s miernym údivom. Cestou do kuchyne zašepotala: ,,Ako dlho si na sebe nemala šaty? Od tvojej maturity?"
,,Prestaň, ja som hneď tušila, čo ti chodí po rozume. Som predsa vydatá, mám manžela, musím sa obliekať..."
,,Zvodne?"
,,Elsa."
,,Vidíš, ako dobre ťa poznám? Leyla, vyzeráš v nich uchvatne. Vieš, sestrička, mne sa iba páči, že žiariš, ako hviezdička. Veľmi sa z toho teším sestra," chytila ju za lakeť, pritiahla k sebe a tuho ju objala, ,,konečne si šťastná a máš niekoho, kto sa o teba stará."

Leyla sa usmiala a pritúlila sa k nej ešte raz hovoriac: ,,Sergio je úžasný."
,,Hm, čo by to mohlo asi znamenať? Ráno ste neraňajkovali." Elsa ju avšak neprestávala podpichovať.
Leyla zrúžovela v lícach, pocítila ten horúci nával, lebo jej mladšia sestra narážala na ich spoločnú noc, ktorá trvala až do bieleho rána, nuž zhŕkla: ,,Elsa, to pochopíš...potom. Tak, čo si teda navarila?" 
Zmenila tému a porozhliadla sa po kuchyni, kde už boli na tanieroch naservírované cestoviny.
,,Máš zlaté rúčky sestrička," zanôtila a pochválila ju za perfektne navarené jedlo, ,,hm, pastva pre oči."
Elsa si ju ešte doberala, ale potom ju Leyla upozornila na to, že jedlo vychladne, preto vzala do rúk taniere a odniesla do blízkej jedálne a potom aj omáčku v panvici, položenú na drevenom podstavci. Tú dala doprostred stola, aby si každý mohol naložiť toľko, koľko chcel a mohlo sa začať konečne jesť.

,,Je to výborne," zahlásil Giussepe, aj on si všimol, že sa má Elsa lepšie, nielen po fyzickej stránke, ale hlavne po tej psychickej.

Mafiánsky syn sa cítil naozaj dobre, už dávno zabudol na takéto pocity tichej vnútornej spokojnosti. Stačil mu iba pohľad na ľudí sediacich vedľa neho. Pozoroval ich všetkých.
Všímal si svojho starého otca, Leylin každý úsmev a malé mihnutie oka, venovaný nielen jemu, ale aj sestre.
,,Sergio, tebe chutí tiež?." Práve jeho mladučká švagriná, sa k nemu ozvala a vyrušila z jeho mĺkvého pozorovania.
,,Chutí," prikývol s  neutrálnosťou v pohľade. Stále nevedel vyjadriť pozitívne pocity. Najmä, keď išlo o iných ľudí, než o Giussepeho a jeho drahú Leylu.
Nadvihol pohár vody, odpil pár dúškov a dodal: ,,Varíš dobre."