Kráska a zviera

Trójsky koň

,,Svet zlomí každého. A potom sú mnohí silní na zlomených miestach." — Ernest Hemingway

~~~

Prvýkrát mali všetci pocit, že je pokoj.
Šťastím oplývala rodina De Larte a rodina Rizzo tiež.
Zjavenie sa Sergia na scénu priniesla novú kapitolu a zatvorila za sebou brány smútku a tryznenia sa. Najmä pre Leylu.
Teraz, o deň na to, sa konala vo vile De Larte slávnostná večera. Zúčastniť sa mohli len tí najbližší. Nik iný, len oni, tí ktorí by nikdy neprezradili, že mafiánsky syn vstal z mŕtvych.

Tak sa pripravovalo a vyváralo. Z kuchyne sa niesla prenikavá vôňa až do siene, kde sa už od popoludnia preniesol majestátne dlhý stôl.

Sergio z času na času pozoroval svoju usilovne pracujúcu manželku na dekorovaní a prestieraní. Človiečik v jeho rukách však samozrejme získaval viac pozornosti. Keďže malé batoliatko sa z času na čas bavilo a všímalo nového človeka vo svojom živote.
Jeho otecko ho totiž jemne hladkal a nosom prechádzal po líčku, vždy keď sa na neho prekrásne usmial.
Páčil sa mu. A keď ho nakŕmil, poriadne si odgrgol a maly biely zvratok, ktorý sa mu vrátil naspäť, nechal stiecť po Sergiovej košeli. Všetko je raz po prvýkrát.

Vtedy sa Elsa prizerajúca všetkému pousmiala po pod nos a ešte viac, keď o pár hodín neskôr došiel Carlo. Zostala v úžase nielen ona, ale aj celá rodina.

Galantne a zároveň moderne odetý do čierneho obleku, sa pýšil nie svojou dôležitosťou, ale svojím vnukom.
Bucľatý chlapček mu pripomínal minulosť a trpké ovocie toho, že Sergia takto nikdy nevidel na vlastné oči. Život mu to odoprel, preto malého Anchela považoval za niečo výnimočné! Aj dar mu priniesol, no nie obyčajný. Patrí sa  na takého velikána ako je on darovať niečo viac než balóniky a tortu z jednorazových plienok!
O svojom dare povedal neskôr. Čakal, až keď sa večera začínala. Všetci si posadali okolo stola a on riekol: ,,Dar pre môjho vnuka - dvesto miliónov dolárov."

Položil spisy papierov pred rodičov dieťaťa.

,,Akonáhle dosiahne plnoletosť, môže nimi disponovať pre vlastný úžitok."

Sergio sediac pri Leyle prikývol a jeho manželka tiež. Peniaze síce nepotrebovali, lepšie by bol pokoj, šťastie a hlavne zdravie, no nemohli odmietnuť. Išlo predsa o Carlovu pýchu! Prvého vnuka! Jeho dar!

Elsa a Graciano len mierne pootvorili ústa, keďže ani jeden z nich toľko peňazí nemal. Síce dedičstvo De Larte zdedila aj ona, ale bolo to viac než o polovicu menšia časť. Anchel získal to, o čom ani nemal poňatia. Nerozumel čo slovo dedičstvo, majetok a peniaze znamenajú a predsa ich už mal.

Chlapček iba spinkal a oni tak mohli začať večerať.

Už sa chceli pustiť do niekoľko chodového jedla, len sa Elsa zháčila a spýtala sa: ,,Na Nicola nepočkáme?"

Veru, on tam chýbal. No pre to, čo mu Sergio urobil, nemohol prísť. ,,Ospravedlnil sa, že sa necíti dobre. Ostal doma," odpovedal Gracio, jeho brat a tak si polovica z nich domyslela pravdu a polovica z nich začala pochutnávať na delikátnej zverine, pripravenej na červenom víne.

,,Lahôdka." Carlo pochválil kuchárku a vložil do úst sústo mäkkého mäska. Po chvíli zapil výborné jedlo červeným vínom a obzrel pery o servítku.
,,Všetko sme to pripravili my s Leylou, aj víno sme k tomu vybrali," ozvala sa Elsa.
,,Máš teda moju poklonu, ty a aj moja drahá nevesta."

Mafiánsky boss v ten večer nešetril pochválou. Boli predsa rodinou a rodinu považoval za mimoriadne cennú, najmä preto, lebo on tú svoju stratil dosť dávno.