Kráska a zviera

Plod trpkosti, vývrheľ a anjelská kráska

,,Základnou ľudskou slabosťou je, že človek nepredvída búrku, keď je pekné počasie." —  Niccolo Machiavelli,,

~~~
A nakoniec, na nastojenie Norah, Sergio odišiel. Zatvoril za sebou dvere a presne to isté urobil aj so vzťahom k svojej matke, ktorá ho neúprosne vyhodila, pretože jej pomsta bola väčšia, než láska k nemu. Možno si to ani sama neuvedomovala čo spôsobila, no priepasť medzi nimi sa neustále prehlbovala. V minulosti bola veľká, tentoraz sa stala ešte väčšou
Nevzdala sa myšlienky odplaty a zavrhla tak prebúdzajúcu sa lásku vlastného syna. Ťažko to niesol. No, ako to už chodí, priznať si to nepriznal. U neho neexistovalo slovo slabosť! Jej jediný náznak mu stačil natoľko, že ju podvedome zapieral silou mocou.
Nečakal, prišla bez pozvania a to ho najviac desilo. Zistil, že slabosť nie je len slovo, ale stav, ktorý sa nedá vôľou ovládať.

,,Teraz? Prečo teraz?" Sám si neuvedomil, že to vyslovil nahlas.

Matka, nikdy si ma nechápala, nikdy si mi nedala pocítiť to, čo môjmu bratovi, nenávidel som ťa, áno, nenávidel, ale teraz matka...teraz, keď som sa kvôli k tebe vrátil zo záhrobia, neberieš to vôbec do úvahy. Nevidíš to? Vrátil som sa kvôli tebe! Začal som ťa zas považovať za človeka, lebo som videl tvoj smútok! A ty si ma...zradila, sklamala, nebrala na mňa ohľad. Prečo?!

Ešte zastal na chvíľku a obzrel sa za tými dverami nemocničnej izby, napol päste a mal chuť tam opäť vôjsť a prinútiť Norah, aby ho chápala, aby so všetkým prestala.
Márne.
Ty sa nezmeníš! Spomenul si na jej nenávistný pohľad, na to, ako mu odhodila ruku. Prosiť ju nikdy o nič neprosil. Nenaučila ho to ani ona a ani jeho otec Carlo. Na Federrica a Giussepeho vtedy zabudol.
Vydýchol prudko, zaťal sánku a nedovolil prieniku žiadneho ďalšieho hlbšieho citu.

Na ovládanie je tu môj rozum a ten mi hovorí - odíď.

Nebola to hrdosť, ale sklamanie, opäť také isté ako v minulosti, keď Norah dávala prednosť Timothymu. Človek dokáže vymazať všeličo, len minulosť nie. Tá bola jasne zapečatená!

Timothy bol plodom lásky a Sergio len plodom trpkosti.

Keď zistil pravý dôvod, prečo sa správanie jeho matky rôznilo, vyslovil iba jednoduché: To preto, teraz už všetkému rozumiem!
On bol synom mafiána a ten druhý bol synom človeka, ktorého aj on sám považoval za vzor.
Do duše sa mu vtedy, keď to zistil, zakradla nepoznaná nenávisť. Poslednýkrát sa usmial na svoj odraz v zrkadle a už nikdy viac po tom. Pochoval sa sám zaživa a sľúbil si, že sa už nikdy viac matkou nebude zaoberať. Veril, že jeho minulosť ho dobehla, ale veril aj v to, že práve do nej môže vložiť nádej, ibaže vždy musí existovať nejaké - ibaže, zistil, že tá nádej pohltila všetko dobré, čo v ňom kedykoľvek predtým bolo.
Nie jeho pôvod mu zničil sny, ale matka. Norah sama. Ona potopila svojho syna. Tak to videlo a cítilo mafiánske zviera a keď prišla ďalšia nádej, opäť vytriezvelo a stratilo sa v ničotu.
A komu o svojej minulosti povedal Sergio? Feddericovi? Giussepemu? Snáď Carlovi alebo Jannovi? Nie, neboli to títo muži, nedokázal sa zdôveriť nikomu, iba svojmu tieňu.

Podvedomie mu v tej chvíli našepkávalo, aby sa tam nevracal, lebo by nezniesol ďalšie odvrhnutie. 

Medzitým však nastala situácia, ktorá ho umučila ešte viac, než táto.

Leyla sa za ten čas, čo bol on s matkou v nemocnici, vybrala na konzultáciu s finančným poradcom. Dala na Celiu, ktorá, keď ešte žila, hovorila, aby majetok investovala, alebo, aby začala s vlastným podnikaním. Mladá žena to plánovala urobiť hlavne kvôli jej pamiatke.

Rozhovor s tým poradcom prebehol naozaj rýchlo, neuvedomila si a tie naplánované dve hodiny sa minuli, ako nejaká voda, tečúca svojím smerom. Notes, do ktorého si zapísala vhodné rady a poznámky, vložila do kabelky a zdvorilo sa rozlúčila. Pán si s ňou potriasol ruku a doložil, že o pár dní sa stretnú opäť. Leyla s úsmevom prikývla a dala sa na odchod a ako už vychádzala z jeho kancelárie, stihla si zavolať taxík, ku ktorému rýchlo pribehla. ,,Šťastie, ďakujem vám, že ste zastali."
,,Samozrejme, kam to bude?" opýtal sa taxikár a Leyla povedala svoju adresu, avšak v spätnom zrkadielku si všimla postavu muža, ktorého jasne spoznávala.