Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~~~
,,Hrdza skúša zlato a trápenie človeka." — Jan Amos Komenský
~~~
Šťastie sa predsa len priplavilo k mladej kráske zaslúžene. Cestovalo k nej dosť dlho na to, aby si konečne spokojne povzdychla a povedala s blaženým vnútorným pocitom: Pokiaľ človek verí, všetko sa na dobre obráti.
Akurát minula posledný meter štvorcový nemocničnej toalety, vyšla dvermi na chodbu, odkiaľ sa už pozerala pred seba, rovno na dvojramenné schodisko, ktorým plánovala ísť za svojou sestrou nahor, kde v spoločnosti Fedderica, čakala na najnovšie správy o starom otcovi.
Zašla poza stenu a zbadala ju.
Najradšej by naivnejšej a mladšej sestre skočila do náručia a prezradila všetko naraz, ibaže sa akosi zdržala a jej vnútorný hlas prehovoril.
Nemala by si to povedať najprv jemu Leyla?
Mihla obočím a slabo sebe samej prikývla.
Túto výbornú správu sa musí dozvedieť môj Sergio, ten, koho dieťa nosím pod srdcom.Potom ostatní. Usmiala sa a podvedome prešla bruškami prstov po tenkej prúžkovanej modrej blúzke, priamo nad bruškom.
,,Moje milované," zamrmlala.
Tešila sa. Doslova jej oči žiarili šťastím a keď jej oznámili, že Giussepe je na tom lepšie, oplývala eufóriou z dôsledku pozitívnych udalostí.
Spokojnosť samozrejme zažívali všetci. Rodina sa striedala pri starom otcovi a Sergio, ten sa do nemocnice vrátil a zas zostal na noc, v ktorú sa už nedočkal ničoho zvláštneho. Takto to nasledovalo ešte zopár dní a jeho manželka stále čakala na tú najvhodnejšiu chvíľu.
Musela a možno viac by pasovalo slovíčko - chcela. Vysnívala si ten moment dosť romanticky. Priala si stráviť so svojím mužom krásnu noc, pri ktorej by mu, ležiac v jeho pevnom náručí, povedala, aké krásne prekvapenie pre neho má. Oznámila by mu to s citom a s láskou. On by sa veľmi potešil a bavili by sa aj o pohlaví a mene dieťaťa, až by spoločne únavou zaspali.
Nuž, sny sú krásne, že...
V jeden jasný deň starého otca z nemocnice prepustili. Nariadili mu avšak pokoj na lôžku a výdatný odpočinok. Našťastie všetko vyzeralo v poriadku. Lekári videli, že chlap ten, je ešte silný a zažitý. Premohol smrť, nedovolil, aby si ho vzala. Ešte by to bolo priskoro. Celá rodina ho pravdaže prišla nadšene privítať, dokonca aj Fedderico zavítal do vily, kde jeho otec býval so svojími vnučkami. Príjemná ľahká večera, ktorá ho nijako nezaťažila, sa podávala okolo šiestej. Užíval si pohľad na svojich príbuzných. Síce nemal veľku chuť na to všetko jedlo, ale rád bol, že túto obyčajnú činnosť, môže zas prežiť práve v ich spoločnosti. Keďže si každý všimol, že mal potrebu už ísť ľahnúť si a oddýchnuť, začali sa s ním lúčiť. S vrúcnym prianím na dobrú a pokojnú noc každému, ho jeho osobná opatrovateľka odprevadila do spálne.
