Zvyky a iné obyčajnosti.

340 28 6
                                    

~~~

Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.

~~~

,,Silu zvyku spoznáme vtedy, keď jej začneme odporovať." — Samuel Smiles

~~~

,,Sergio, dnes sa ma konať slávnostná večera v spoločnosti našej rodiny a rodiny snúbenca Elsy. Snáď si na to nezabudol?"

Leyla si dala zavčas rána príjemnú osviežujúcu sprchu, kým muž, za ktorého sa vydala, ešte ležal a robil niečo na svojom notebooku.

,,Áno," odvetil jej, kým ona nakukla von z kúpeľne. Sušiac si vlasy, nastavila malé ihravé svetielka, v tých jej krásnych sivých očiach, vyzerala takto doslova roztomilo, lebo blikali šťastím a spokojnosťou zároveň.

,,Nevadí a ešte jedna vec, však so mnou dnes pôjdeš na nákupy?" vystrúhala na neho neodolateľný úsmev, tentoraz s veľkou dávkou šibalstva.

Ihneď kývol hlavou.

,,Sergio...Chcela by som, aby si na svadbe mojej sestry mal na sebe niečo svetlé. Sivý alebo možno nejaký béžový oblek." Nenechala sa odradiť po prvotnom odmietnutí.
Vychádzala nahá, s úsmevom na perách. Keď to videl jej manžel, nadvihujúc obočie a usmievajúc sa, vystrel k nej dlaň a volal ju k sebe.
Stačil iba túžobný pohľad a už sa Leyla roztápala, ale predsa skúsila ešte raz:
,,Nie," kývla hlavou šibalsky, ,,najprv mi sľúb, že to aspoň skúsiš."
,,Vydieraš ma svojím krásnym telom?" vyslovil s miernym úsmevom a prezeral si telo dokonalej bohyne, ktoré patrilo aj tak len jemu!

,,Možno," sklonila sa pre svoje spodné prádlo.

To mafianskému synovi stačilo! V priebehu malého momentu sa prešvihol k svojej žene a stiahol ju k sebe.
,,Sľúb mi to," zamrčala.
,,Mlč už," šepol a prešiel jej prstom po perách.
Siahol po nich hladne, od pomalých pohyboch čeľuste a sánky na jej pekné a vláčne ústa, až po jej mäkkú pokožku celého tela, prechádzal po nej túžobne, s cieľom ju mať v to ráno, ako v tom najkrajšom a najdlhšom sne.
Ľahol si na zem a posadil si ju na seba, zaboril obe ruky do jej vlasov, kým ho ona napájala svojími ústami, on ju napĺňal chvejúcim láskaním, obaja slastné vydychovali a nemo bez slov, iba vravov tiel hovorili, že sú pre seba stvorení a nikoho iného nemilujú tak, ako seba navzájom.

Po nádhernom ráne sa zamilovaná dvojica naozaj pobrala do centra mesta, na nákupy. Leyla svojho muža ukecala, i keď Sergio nemal v pláne obliect' si na seba, pre neho nechutné svetlé farby, chcel na ňu dávať pozor a byť jej nablízku.
Po zdravotných obmedzeniach už nebolo ani jedinej stopy. Vyzdravel úplne, bez žiadnych dlhodobých následkov, preto si vložil do vnútorného vrecka koženky svoju zbraň a mohli ísť.
Manželkin pohľad k tomu úkonu na chvíľu spočinul, ale mala pocit, že s ním žije už asi celú večnosť, preto tento čin brala viac-menej, ako samozrejmosť.
Pochopila, že i keď sa Sergio zmenil, smeje sa ako človek, teda aspoň na ňu, má vo svojej povahe a zvykoch niečo, čo nevymizne v priebehu mesiaca či dvoch. Nedá sa to! Zvyk je predsa priam železná košeľa. Nemožno ju vyzliecť len tak ľahko. Je k človeku akosi pripútaná, akoby symbolicky zrastená k pokožke a iba námaha, úsilie a najmä čas, tieto tri činitele, prispejú k tomu, aby sa dala postupne vyzliecť.
Nová osobnosť nahrádza starú krok po krôčiku!

Kráska a zviera Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon