Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~~~
Veľakrát je strata tým, čo nás učí o hodnote vecí." — Arthur Schopenhauer
~~~
Depresívne pocity z upršaného a sychravého dňa nezachránil ani výborný obed, ktorý sa podával u Rizzovcov. Rodina sa zišla, najedla a kedže každý z nich mal prácu, po spoločnej hodinke, sa rozišli svojími vlastnými cestami. Leyla sa rozhodla, že manželovi nespomenie nič o správe, ktorú dostala od Fedderica. ,,Mám tam ísť, nemám?" pýtala sa samej seba, kladúc nohy na jeden schod, druhý, tretí, ďalší a ďalší, kým sa nedostala na poschodie, smerujúc do svojej spálne. ,,Neidem," vyslovila nahlas, ale potom si to rozmyslela a odpísala, že príde.
Nežne pohladila bruško a otvorila šatník, aby doladila čosi k svojim obyčajným čiernym džínsom a modrému svetríku. Vyskúšala nový plášť v smotanovej farbe, no zhodnotila, že si vezme radšej čierny a to práve pre zlé počasie, ktoré z času na času sledovala cez okno. Och, keby sa aspoň trocha vyčasilo. Pozerajúc sa na zlatisté gombíky na plášti, si predstavila Fedderica.
Bude to náš prvý spoločný rozhovor. Povzdychla si a povzbudila samu seba, aby sa poponáhľala.
Navliekla na seba pláštik, obzrela sa po kabelke, ktorá ležala pripravene na posteli a skontrolovala v nej, či má všetko, čo zvyčajne potrebuje, keď výjde z domu von.
,,Dobre, už môžme," hlesla na zamestnancov schádzajúc nadol.
V sprievode ozbrojenej ochranky, sa teda vybrala na predom dohodnuté miesto a pritom sa presviedčala, hovoriac si: Nejdem tam preto, lebo sa s ním chcem zblížiť, ale pretože ma zaujíma, čo mi chce povedať o Sergiovi. Takto sadla do auta a viezla sa preč.
Nič nezvyčajne sa najprv nedialo, paradox, takmer akoby na jej želanie, dážď prestal padať, vietor v tom momente ustal, aj sa akosi oteplilo. Len ona, Leyla, táto krásavica, sa čím ďalej, tým viac, cítila neistejšie. Už vystupovala z auta, už šla po ceste smerom k blízkej kaviarni, už tam skoro bola. Hladkajúc si bruško, stále premýšľala, čo sa zase mohlo stať, prečo jej otec navrhol súkromné stretnutie.
Mysľou sa ponorila hlboko. Všetky jej zmysly patrili velikánskemu otázniku. Bola tak zaujatá, že nemala plnú koncentráciu pokiaľ ide o okolie.
Na ochranku nepočkala.
Nezastala na prvom prechode.
Nezastala ani na druhom.
Zbrklo prešla. Dostala sa na chodník. Na ďalšom plánovala urobiť to isté.
Podarí sa jej bezpečne prebehnúť?
Leyla, Leyla?! Čo to robíš?
Neskontrolovala všetky svetové strany, ani poriadne nezhodnotila, či môže prejsť cez cestu, len sa uprela na blikajúci názov kaviarne a na to, že stihla prísť na čas.
