Syn mafiánskeho bossa sa zamiluje na život a na smrť!
Odvažne dievča bude musieť bojovať za život svojej celej rodiny!
~~~
Stala pred vchodovými dverami a revala ako levica, ktorej roztrhali jej mláďa v zuboch iné divé zvery.
,,Vyjdi von a postáv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Neplač keď zapadne slnko, lebo cez slzy neuvidíš hviezdy." — Slovenské príslovie
~~~
Hviezdy krásne poblikávali a robili spoločnosť pánovi noci - mesiacu. Keď to tmavá obloha dovoľovala, ľudské oko im závidelo nielen ich nekonečný príbeh, ale aj ich vzájomné zosúladenie, bytie, pôsobenie a pôvab.
Dôverne sa poznali a všemocne sa milovali. Jedna taká hviezda, nebesky krásna, ľudskej podoby, zažila však v tú noc nenávratne zmeny. Kiežby sa mohla podobať tej najžiarivejšej z oblohy, ktorá i keď je nádherná a obdivovaná, nemá žiadne city, len si tak existuje a svieti po svojom.
Zhasínala pocitmi dusivými. Ničili jej vnútro, kde sídlil orgán, zvaný srdce. Horko-ťažko predýchala cestu naspäť domov, po ktorom sa obzerala už iba s tlakom na prsiach. Vedela, že musí vziať svoje osobné veci a odísť, aby ukázala, že ju spoločník, s ktorým tvorila dôverný pár, zranil. Lenže buchotajúce ozveny sa hlásili o slovo a našepkávali, aby spomalila a aby sa tak veľmi nehnala. Šatník odomkla s myšlienkou na milovaného zradcu. Ubíjajúce pochybnosti a túžba po tom, či náhodou Sergio nebude prosiť, či sa nebude trhať a umierať za ňou, či sa neukáže v dverách a nevysvetlí, čo videla, bola zbytočná. Márne tá mladá kráska dúfala, nestalo sa nič podobné. Slepo by ešte viac čakala, slepo by v sebe živila zúfalú predstavu zmierenia sa. Nakoniec sa vzala a odišla, pričom ju nikto nezastavil. Odprevadená ochrankou s kufrom osobných vecí, sa pobrala za svojím starým otcom, do sídla De Larte, keďže nemala iné miesto pre útočisko, uchýlila sa práve tam, kde predtým býval aj mafiánsky syn. Ten sa vrátil domov, keď ju už nebolo v Carlovej veľkej vile. Prezieravosťou načasované do bodky. Nenatrafil na ženu umárajúcu sa kvôli nemu. Stretol sa iba s tým, čo tam po sebe zanechala.
Pusté a prázdne nič.
Sergio prešiel cez prah dverí a videl, že sa mu splnilo jeho neoblomné predsavzatie. Ako telo bez života sa preniesol ku posteli a sadol si na ňu, pričom sa díval na fotku ležiacu na Leylinej strane. Smiala sa na nej a on sa tváril tiež šťastne. Jeho oči žiarili, ale to sa nedalo povedať o prítomnosti. Nebol v nich žiaden jas, iba ničota. Prázdnota v spálni, kde strávili tak krásne chvíle, poukazovala, že žena, ktorá z nej odišla, bola jej neodlučiteľnou podstatou. Už hneď v prvej sekunde mu chýbala, v druhej to bolo na nevydržanie a v tretej zomieral vo vlastnom tele.
Zadržiaval a potlačoval pocit, ktorý sa búril a chcel von z každej jeho bunky. Každá jedna kričala nahlas, ako by veľmi chcel, aby sa vrátila. Len ak by nebol tým, čím je. Neľútostným aj voči sebe samému.
Tyran.
Teraz už môže viesť mafiu, teraz už môže začať rozhodujúcu bitku o víťazstvo bez žiadnych slabostí a prekážok.
Vypustil napätie mnohými výdychmi a prezliekol sa. Nespal ani minútu, no nechcel odpočinok. Teraz nie. Ak by si ľahol a pocítil by jej sladkú vôňu, ktorú za sebou zanechala, asi by ho to oslabilo a on by nebol schopný urobiť ďalšie kroky, ktoré mal v pláne.
